I.

Medzi vrstvy, medzi naplavené materiály: prst.
Spomínam.
Pod čierny lem plôch,
za vypuklý okraj vody na pevnom podklade –

        forma, ktorú vtláčam slovám,
        sa vzpiera
        a predsa svoj presah neúnavne vyčerpáva,
        obrusuje stuhnuté, rohovité,
čo prečnieva.

        Anorganická.

        Strach, že ju priložia inam.
        Odtlačia do úzadia.

Zem sa nepodkladá, už leží;
núkam jej formu,
neprieči sa: pohlcuje, vyrovnáva.

        Tvrdohlavá vôľa formovať a neochota nútiť
        si len zdanlivo protirečia:

        Podieľam sa,
        rovnako náhodou –
        ako hmyz darúva svoje telo hline.

© Mária Ridzoňová Ferenčuhová
录制: Ars Poetica

I.

Entre les couches, entre les matériaux alluviaux : un doigt.
Je me rappelle.
Sous les lissières noires des nappes,
Derrière les bords convexes de l'eau à la surface solide –
 
              La forme que j'impose aux mots
              Résiste
              Et pourtant, infatigable, elle épuise son supplément,
              Elle polit le raide, le corné
Qui dépasse.
 
              Inorganique.
            
              Peur qu'on la mette ailleurs.
              Qu'on la pousse en arrière-plan.
            
Le sol ne se donne pas, il gît :
Je lui offre la forme
il ne la refuse pas, mais l'absorbe et l'aligne.
 
              La contradiction entre la volonté obstinée de former et le refus de forcer
              N'est qu'apparente :
 
              Je m'investis
              Aussi aléatoirement
              Que les insectes qui rendent leurs corps à la terre.

traduction de Mária Ferenčuhová