Vravel som Ti Zlatovská
neučili sme sa vari láske z ruských románov?

prvá noc, ktorú si strávila pri mne,
ostáva v mojej mysli zapísaná klinovým písmom
nie, nie, ako jaskynná maľba

zo začiatku som Ťa nechal chvíľu čakať
odpusť mi to

nejaký čas zatajujem Tvoje meno
netušíš, prečo

šál, ktorý si plietla, ostal napoly nedokončený
nechaj ho do ďalšej zimy tak
nech je aj Tvoja samota len polovičná

to zelené jablko, ktoré si mi raz ráno dala,
nech je naším tajným heslom

a nechaj si rásť obočie
tá pretvárka ma desí
nielen v architektúre a poézii

Tvoje nohy sú samá jazva z detstva
milujeme sa v pokluse
milujeme sa navzájom
trpezlivo, ako keď Ti rastú vlasy

ale mne sa stále pletú
dlhé priezviská v ruských románoch