Mária Ridzoňová Ferenčuhová
V.
Napokon teda konkrétne:
už nie iba fisúry,
prielomy alebo nepriehľadné kvádre,
za ktorými tušíš obrysy udalostí
(vyschnutých, nehybných, uviaznutých na plytčine,
v piesku, vrytých do skaly, nejasne
sa črtajúcich na vápencovom podloží:
možno nakreslených tuhou, a možno len odkrytých
eróziou).
Zrazu zarastený zráz:
trhanie suchej trávy,
presné, donekonečna opakované gesto,
sklonený chudý chrbát potiahnutý kožou.
Aj náhodný portrét dovolí stotožniť sa,
preklenúť prázdnotu bez pamäte
ilúziou zachyteného trvania.
Hoci vieš:
– že pohyb, monotónny ako dýchanie,
a telo, čo ho vytrvalo uskutočňuje,
sú živé asi tak
ako obrázky v rozkrútenom praxinoskope;
– a spojenie vrstiev špirály priľnutím
je dočasné ako rozochvená membrána
vytvorená slinou v slučke skrúteného vlasu.