Michal Habaj
NAD PORTRÉTOM DVORNEJ DÁMY
NAD PORTRÉTOM DVORNEJ DÁMY
Medzi tebou a mnou
niekoľko zanedbateľných storočí
povieva v okne ako záclona.
Sú: diván, kreslá, svietniky na stoloch,
obrazy v ťažkých rámoch, vázy
a chodba, ktorou si v takýto slnečný deň
prešla, celkom samozrejme,
akoby sa toto nikdy nemalo skončiť.
Nepoľujem na prízraky, iba čakám,
kedy cez jemnú pleť plátna
presvitneš hlbšie do miestnosti.
Za oknami zapadá slnko a lupeň po lupeni
sa ruže i tvoja tvár zatvárajú do nevinnosti
na sklonku leta, tesne predtým,
ako farby na obraze a vône zo záhrad
vsiaknu do tvojej pomalej 11-ročnej krvi…
Nikdy neprejdem tú cestu,
ktorou sa zemeguľa prekotúľala
od teba až ku mne.
A keď vychádzaš z dverí, niet ma,
iba oči mi vlhnú tvojimi slzami.