Vladas Braziūnas

litovščina

Albert Marenčin

slovaščina

vakar yra rytoj

aname arklio gyvenime
dirbau žirgu, per šermenis
ankstyvaisiais viduramžiais prūsų
varžybų buvau nuvarytas, dar gyvas duobėn
guldomas kniūbsčias, priekinės kojos
priklaupiamos, paspaudžiamos po krūtinkauliu, trakšt
pirmas ir antras kaklo slanksteliai, akys
saulės laidos kryptimi, kur už jūrių žuvėdai, aukštyn
iškeltas pasturgalis
aname arklio gyvenime
prakaitavau vokiečio šachtoje Banská Štiavnicoj
žiurkinoje tamsoj, apžlibau
vieną naktį, stojus mėnulio
tárpijoms, išvedė kūtėn, paskiau pamažėliais
naktim, tunkant jaunam į pilnatį, leido
ganyklon, akiūkliai platyn, vis platyn, pripratino
aname arklio gyvenime
iš Naugarduko į Wilno atvežęs Mickevičių
klaidžiojau miesto gatvėmis
ant medinių koturnų
numirti – visi į tą mylimą šalį, į Vilnių
dabar vaidenuosi Belmonte
būna kad ir Sereikiškėse
baidausi vagių ir mašinų
ant sprando tampau policininką
tolimo miško spalvos

aname paukščio gyvenime dirbau lakštingala
kalnų ir slėnių mieste prie Dugnojaus, miškais
aptaisyto, girių, laukų Lietuvoj
keldavau šienpjovius
aname paukščio gyvenime
visą vos temusią naktį iš gegužės į birželį
ėjau iš proto, visą Bratislavos naktį
ėjau lenktynių su vakaro
paskiau ir su ryto paukščiais, visus
juos užtrenkdamas, ryto pasiutus
gegutė vis tiek užklupo poetą nuogintelį
eurocentai kišenėj, kišenė kitam kambary
lieka meilė, mirtis ir rekrūtai
pats užkukuosi

aname poeto gyvenime
pastebėjau, kad visos prancūzės, važiuojam
gulim ar skrendam, – migdo mane, vos šalia
kad nereikėtų kalbėtis
žodžiais ar rankom, ar pirštų
karštų pagalvėlėm, ar lūpų
kraščiukais, sapnuoju uždaroje erdvėje


Banská Štiavnica–Bratislava–Vilnius, 2003.VI.1–IX.25

© Vladas Braziūnas
Iz: unpublished
Avdio produkcija: 2006 Books from Lithuania

včera a zajtra

v druhom živote žil som ako kôň
slúžil som pri vojsku, bolo to v ranom stredoveku
Prušiaci viedli turnaje a ja som zomieral
hodili ma dolu hlavou do jamy predné nohy skrčené na prsiach
prvé dva krčné stavce zlomené oči uprené
na zapadajúce slnko a zadok vo vzduchu
na konci sveta
v tom druhom živote
bol som banským koňom
u jedného Nemca v Banskej Štiavnici
v úplnej tme stratil som zrak
bola noc bez jediného mesačného lúča
zaviedli ma do maštale potom pozvol'na
každú noc ked' mesiac narastal pustili ma
na pašu a zvyčajne sa rozodnilo
v tom druhom konskom živote
niesol som Mickiewicza z Novgorodku do Wilno
blúdil som ulicami mesta
na drevených podkovách
v ústrety smrti v našej milej vlasti vo Vilniuse
dnes chodím strašit' Belmonta
a niekedy aj Sereikiškésa
a pritom sám mám strach zo zlodejov a áut
na chrbte nosím policajta
belasého ako vzdialený les

v tom druhom vtáčom živote bol som slávikom
v meste kopcov a dolín nad Dunajom
ozdobenom lesmi a v Litve poliamia lesmi
zobudil som žencov
v tom druhom vtáčom živote
koncom mája a začiatkom júna cez celé biele noci
strácal som hlavu celú bratislavskú noc
od večera do rána sa pretekal v speve
s vtákmi vrieskal som a ráno šialená kukučka
pristihla básnika nahého
ako prázdna dlaň v prázdnom vrecku a vrecko v susednej izbe
na smrt' zmoreného a zal'úbeného
tu som kukučka

v d'alšom živote som bol básnikom
vôkol mňa boli samé Francúzsky
vo vlaku na lôžkach spiaceho vozňa
aj v lietadle ma kolísali a nikdy som necítil potrebu sa s nimi porozprávat'
ani slovami ani rukami ani žeravými končekmi prstov ani končekom jazyka
nežiadalo sa mi rozprávat' čo sa mi snívalo v uazavretom priestore

Preložil Albert Marenčin