Pavol Lukáč
slovaščina
OTUZ YAŞ
hep soruyorum
bir insanın kaç hayat hikayesi vardır
ve yalan onları hangisidir
unutup yıllarca sıcak kalan duyguları
nasıldır bir şehri yeniden düşünmek
denizin kızarmasını
işkencede kaybolanları
kazıklı yolları
başka ve aynı olan kimliğimizi
şehir yıkılrken üstümüze
tüm cadedleri ve sokaklarıyla
yutarken alışkınlıklar insanı
ve değişirken sokak adları
kim güvenir büyüye
su falına, vadeli mevduata
tabii ki yalnız kendime inanıyorum
inançların en değişmez olanına
jestler ve bakışlarla oluşan dile
on emrin sonuncusuna
kamuya ilişkin ehliyetim yok
kollarım arkadan bağlı
uydurma aşklar ve mutlu evlilikler
bana yakışır
hayatın sakin sularında beklerken
müdür çocukları nasıl sınıf geçer
budur benim merakım
burnumu karıştırmak
ve doktorculuk oynamak
yanılmadınız, çoktandır yalnızım
mayıs 1989
THE AGE OF 30
vždy sa pýtam,
koľko životných príbehov človek má
a ktorý je falošný
aké by to bolo myslieť znovu na nejaké mesto,
zabudnúc na tie pocity, ktoré boli celé roky príjemné,
na more, čo sa zmenilo na šarlátové
na tých, čo zmizli, keď ich mučili
na cesty budované na hraniciach
na našu totožnosť, ktorá je iná a rovnaká
kým sa mesto na nás rúca
so všetkými bulvármi a ulicami
kým zvyky pohlcujú ľudí
kým sa mená ulíc menia
kto by veril v čary,
veštenie z vody alebo z termínovaného vkladu
jasné, ja verím v seba,
čo je najstálejšia zo všetkých vier
jazyk zložený z gest a pohľadov
posledné z desiatich prikázaní
vzhľadom na spoločnosť nemám nijaké oprávnenie
ruky mám zviazané za chrbtom
falošná láska a šťastné manželstvá
to som ja
kým čakám v stojatých vodách života
nasledujúce mi zamestnáva myseľ
ako deti riaditeľov trávia čas v škole
vŕtam sa v nose
hrám sa na lekára
uhádli ste, už celé veky som veľmi osamelý
máj 1989