Ja som mäsožravec, ale rastlina.
Ja som Boh aj človek zároveň.
Ja som hmyz. Zo mňa vyrastá ľudstvo.
Ja mám celkom rozliaty mozog, ako
kvet, takže môžem viac ľúbiť. Občas doň
vložím prsty a cítim, že je teplý. Zlí ľudia
vravia, že iní ľudia sa v ňom
utopia. Nie. Ja som brucho.
V ňom prijímam cestovateľov.
Ja mám ženu, ktorá ma ľúbi.
Niekedy sa zľaknem, že ma ľúbi
viac ako ja ju a potom som smutný
a skľúčený. Moja žena dýcha ako mladé
vtáča. Jej telo ma zotavuje.
Moja žena sa bojí iných hostí.
Hovorím jej nie, nie, nemusíš sa báť.
Všetci hostia sú jedným, jediným pre nás všetkých.
Biela zápalka s modrou hlavičkou mi padla
do stroja. Zašpinil som si nechty.
Teraz rozmýšľam, čo mám napísať.
Tuto žije jedna suseda. Jej deti
narobia veľa kriku. Ja som Boh a tíšim ich.
0 jednej idem k zubárovi. Dr. Mena,
calle Reloj. Zavolám mu a poviem,
nech mi vytrhne zub, lebo príliš trpím.
Najšťastnejší som, keď spím a keď píšem.
Majstri si ma odovzdávajú z ruky do ruky.
To je potrebné. To je veľmi potrebné,
tak ako pre strom, aby rástol. Strom potrebuje zem.
Ja potrebujem zem, aby som nezošalel.
Budem žiť štyristopäťdesiat rokov.
Rebazar Tarzs žije už šesťsto rokov.
Neviem, či to bol on, v tom bielom plášti,
lebo ich už veľmi nerozlišujem. Ked’ píšem, mám
inú posteľ. Niekedy sa rozlejem viac ako
voda, lebo voda ľúbi najviac.
Strach ľudi zraňuje. Kvet je najmäkši,
ked’ naň položíš dlaň. Kvet ma rád
dlaň. Ja mám rád všetko. Včera som
sníval o tom, že sa môj otec naklonil
nad Harriet. Bojím sa iných žien, a
preto s nimi nespim. Ale vzdialenosť medzi
Bohom a mladými ľuďmi je malá.
V Bohu je vždy jedna a tá istá žena, a to je
tá moja. Nebojím sa, že by ma hostia
roztrhali. Môžem dať všetko a ešte sa to rozrastie.
Čím viac dávam, tým viac sa to rozrastá. Potom to odpláva
ako pomoc pre iné bytosti. Na jednej planéte
je zberné stredisko pre moje mäso. Neviem, na
ktorej. Ktokoľvek vypije niečo z tohto,
bude šťastný. Ja som rúrka. Som Boh,
lebo ľúbim. Všetko temné mám tu, vnútri,
vonku nie je nič. Každé zviera môžem presvietiť.
Škvŕka mi v žalúdku. Keď počujem šťavy vo svojom
tele, viem, že som v milosti. Keby som chcel
vybudovať svoj život, musel by som deň a noc
hltať peniaze, a ani tak by to
nepomohlo. Som stvorený na to, aby som
žiaril. Peniaze sú smrť. Idem na terasu.
Odtiaľ vidím celý kraj, až po Dolores
Hidalgo. Je tu teplo a mäkko ako v Toskánsku,
ale nie je to Toskánsko. Sedíme tam spolu s Metkou
a pozeráme sa. Slnko zapadlo, ale my ešte sedíme
a pozeráme sa. Ona má ruky ako Shakti. Ja mám
papuľu ako egyptské zviera. Láska je
všetko. Mojžišov kôš sa nikdy
neroztrepal na skalách. Z rovín sem
prichádzajú malé koníky. Od Sierry fúka
vietor. Ja vstupujem ľuďom do úst hlavou
napred a zabíjam ich a rodím,
zabíjam a rodím, lebo píšem.