Karol Chmel 
Translator

on Lyrikline: 18 poems translated

from: sérvio, esloveno, croata to: eslovaco, esloveno

Original

Translation

Gradski otpad

sérvio | Ana Ristović

U šetnju ćeš odlaziti automobilom,
od drveća ljubiti ono
što ostane u retrovizoru.

Ugledaš li kravu, reći ćeš: Vidi, krava!
I mrlje na njenoj koži
postaće proćerdana nafta.

Ozepšćeš na jutarnjem suncu,
ogrejati se kod prve table
i saobraćajnog znaka.

Usred procvalog polja
razmišljaćeš čas o literaturi,
čas o kilometrima što te dele
od najbliže apoteke:

glava puca od bola
zajedno sa jasnim vidikom
na četiri strane neba.

Ugledaš li ježa, reći ćeš: Vidi, jež!
I bodlje njegove
postaće mali minobacači.

Osedećeš na prejakoj mesečini,
izgoreti od viška melanholije
u suton koji predugo traje.

Kraj šćućurenog rukavca reke
priželjkivaćeš telefonske govornice,
u gustišu šimšira bar jedan
ozebli ljudski glas.

Nelagodnost tvoja rašće sa navalom vazduha.
Strah tvoj, sa viškom plavetnila.
Tvoj privatni pakao uskomešaće se
sa svakim novim sudarom
svetlosti i zenica.

Ugledaš li svoju senku
na pustom proplanku, reći ćeš: Vidi, senka!
I senka tvoja postaće mahovina
koja ni ovde ni onde
nema oko čega da obraste.

© Ana Ristović
from: Život na razglednici
Beograd: Plato, 2003
Audio production: 2005, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Mestský odpad

eslovaco

Na výlet vyrazíš na aute,
bozkávať budeš, čo zostane
zo stromov v spätnom zrkadielku.

Ak uvidíš kravu, povieš: Pozri sa, krava!
A škvrny na jej koži
sa zmenia na premárnenú naftu.

Premrzneš na rannom slnku,
zohreješ sa pri prvej tabuli
s dopravnou značkou.

Uprostred rozkvitnutého poľa
budeš rozmýšľať chvíľu o literatúre,
chvíľu o kilometroch, čo ťa oddeľujú
od najbližšej lekárne:

hlava praská od bolesti
spolu s jasným výhľadom
na štyri strany neba.

Ak uvidiš ježa, povieš: Aha, jež!
A z jeho pichliačov
sa stanú malé mínomety.

Usadíš sa na prudkom mesačnom svite,
zhoríš túžiť po telefónnej búdke,
v húštine krušpánovej aspoň jeden
vymrznutý ľudský hlas.

Tvoj nepokoj narastá s prívalom vzduchu.
Tvoj strach s nadbytkom blankytu.
Tvoje súkromné peklo sa rozbúri
pri každej novej zrážke
svetla a zreníc.

Ak uvidíš svoj tieň
na pustej poľane, povieš: Pozri sa, tieň!
A z tvojho tieňa sa stane mach,
ktorý ani tu ani tam
nemá okolo čoho obrásť.

preklad: Karol Chmel

Paund pruža prst

sérvio | Ana Ristović

Ovo je hotel za pesnike
od kojih je odustala poezija.
Višečasovni trening tišine
pružaju male sobe s pogledom
na apokaliptični pejzaž.

Katalog bogova deli se na recepciji.
Džepna filosofija već za obedom.
Citati – na zavesama, spremni da
od trulog zelenila odmore magleni pogled.
Tetoviranje ožiljaka – u podzemlju
gde i imaginarna biografija.

U krovnom bazenu opatice
bište perje onemoćalim labudovima.
I pre no pesnik vidi, u mantije skupljaju
sitan izmet sa dna
i umesto njega seju hamburg grožđe.

U podrumskim zamrzivačima, dremaju vek-dva
mrtve drage spremne na iznajmljivanje.
Ako poeta od gole iluminacije u hladu
navuče tuberkulozu – za pesničku smrt
i to je dostojan ulog.

Sa bioskopskog platna mrtvi Paund
podiže ruku tanku kao viljuška
i jednom po jednom laureatu zabija
drhtavi prst u oko.

Kada iscure suvišne vode
svaka zenica može biti crna cev
preko koje jedna mitologija pod stečajem
motri na drugu.

Najuspešnijima sleduju kavezi
od lažnog, topljivog čelika
i nalog usure
u aleksandrijskoj biblioteci.

Kao prozori u poznu jesen
muze se mute od daha pesnika
koji ne poznaju distancu:
spoj sa svetom uvek traži pruženu ruku
koja se odmara
na oštrici probijenog stakla.

Na večernjim časovima uče se
da se osećaju posthumno:
jedan drugog uzimaju u usta
s opreznošću i ustezanjem
kao hostije.

© Ana Ristović
from: Zabava za dokone kćeri
Beograd: Rad , 1999
Audio production: 2005, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Pound ponúka prst

eslovaco

Toto je hotel pre básnikov,
ktorych sa vzdala poézia.
Malé izby s výhľadom
na apokalyptickú krajinu
ponúkajú viachodinový tréning ticha.

Katalógy bohov sa rozdelʹujú na recepcii.
Vreckové filozofie pri obede.
Citáty sú na záclonách – pripravené
očistiť zahmlený pohľad od hnijúcej zelene.
Tetovanie jaziev – v podzemi,
kde sú aj imaginárne životopisy.

V bazéne na streche mníšky
čistia perie chorým labutiam.
A skôr, než to básnik zbadá, do vreciek
zbierajú trus z dna
a namiesto neho tam rozsievajú hrozno sorty hamburg.

V pivničných mrazničkách driemu jedno-dve
storočia mŕtve milenky pripravené na prenájom.
Ak básnik z čirej iluminácie v chlade
dostane tuberkulózu, pre básnickú smrť
je aj to dôstojný prispevok.

Z filmového plátna mŕtvy Pound
dvíha útlu ruku
a postupne každému laureátovi vráža
chvejúci sa prst do oka.

Keď odtečie nadobytočná voda,
každá zrenica môže byť čierna rúra,
cez ktorú jedna mytológia v rámci úpadku
pozoruje druhú.

Najúspešnejším sa ujdú klietky
z nepravej, taviteľnej ocele
a prikaz usury
z alexandrijskej knjižnice.

Ako okná v neskorej jeseni
zahmlievajú sa múzy od dychu básnikov,
ktori nepoznajú odstup:
spojenie so svetom si vždy vyžaduje natiahnutú ruku,
ktorá odpočiva
na ostri sklených črepin.

Vo večerných kurzoch sa učia
cítiť posthumne:
jeden druhého berú do úst,
opatrne a váhavo
ako hostiu.

preklad: Karol Chmel

SONETA IZ CIKLA ROTITVE 12

esloveno | Veno Taufer

še so skrivnosti še v svetlobi
v krčih vod v rezilih trav v sli
sap v vrtinčenju prahu

so skrivnosti ki plešejo z otroki
poskakujejo zvezdne pošasti v črni temi
niti niso spenjene le oh na vrhu na dnu

so še bolj v kaplji na valu v odblesku
ki ga ta nosi in z njo krhka kruto drobi
drugo v drugi se čudi plamenu

sebe ko se v drugi z zublji množi v skrivnosti
izginja da ne izpuhti v tem trohljivem svetu
nič ne propade na slepo kar gre naproti

v rosi ali pišu ko kaplja na bilki proti nebu
z zvezdo se meri v blišču priča exegi momentum

© Veno Taufer
from: Rotive, drugo sonetje
Ljubljana : Cankarjeva založba,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Sonet z cyklu zaklínadlá 12

eslovaco

ešte sú tajnosti ešte sú v jase
v kŕčoch vôd v ostriach tráv v kráse
závan vo vírení prachu

sú tajomstvá čo tancujú s deťmi
hviezdne mátohy a ich skok letmý
nie sú ani spenené azda len odspodu či zvrchu

ešte viac sú v kvapke na vlne na odraze
čo ju tam nesie spolu s ňou nežná kruto ju láme
jedna v druhej potom obdivuje plameň

seba samej keď sa v inej zubami násobí do tajnosti
zvíja sa nech sa nevyparí nech ju nič zo sveta nevyhostí
nič čo ide naslepo oproti sa nerozmaže
 
v rose ale píšu ako kvapka na steble oproti nebu
s hviezdou sa porovnáva o nádhere svedčí exegi momentum

Preložil Karol Chmel

SARAJEVO

esloveno | Veno Taufer

v knjižnici že dva tisoč let knjige načrti
v plamenih liste odnaša iz spomina veter
črke in strani zleplja kri v otrplih prstih

drhte peresa ko se prisluškujočim oglašajo sfere
le še s komentarji se upirajo smrti
stoletje drveč za strelom v srce od odmeva zadeto v sarajevu

tone z eno tistih ladij s seznama v spevu
prvine razpadajo voda mezi v kužno sparino
plameni kamnijo v pepel in mraz

kamen prhni v prah blato ga golta v globino
scefran zrak vsesavajo ostudne ustnice špranj
na krajih kjer so rasla drevesa jok je ponižan v slino

stoletje drveč za strelom v srce od odmeva zadeto v sarajevu
tone z eno tistih ladij s seznama v spevu
oslepljeni v razstrelitvi letnih časov preživeli pisarji

brskajo za okruški črk in cunjami pergamentov
zapisali bodo kratko kar so že stari
ponavljali v strašni skrivnosti fragmentov

za preživetje beseda se s smrtnim mesom spari
stoletje drveč za strelom v srce od odmeva zadeto v sarajevu
tone z eno tistih ladij s seznama v spevu

                                               november 1993

© Veno Taufer
from: Še ode
Ljubljana: Cankarjeva založba,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Sarajevo

eslovaco

v knižnici už dve tisícročia knihy haldy náčrtov
v plameňoch listy odnáša z pamäti vietor
písmená a strany zliepa krv v zmeravených prstoch

chvejú sa perá keď sa načúvajúcim ohlasujú sféry
no komentármi sa ešte bránia pred smrťou
storočie čo sa ženie za výstrelom do srdca ozvenou zasiahnuté
                                                                            v sarajeve

potápa sa s jednou z oných lodí spomínaných v speve
živly sa rozpadávajú voda mokvá do morových pár
plamene skamenievajú na popol a mráz

kameň sa drobí na prach s bahnom ho zhltne hlbín zmar
franforce vzduchu nasávajú ohavné ústa škár
na miestach kde rástli stromy nárek sa pod pľuvancom zlomil

storočie ženúce sa za výstrelom do srdca ozvenou zasiahnuté v sarajeve
potápa sa s jednou z oných lodí spomínaných v speve
oslepení výbuchmi ročných období položiví pisári

teraz pátrajú po zdrapoch pergamenov po stopách atramentov
a zapíšu aspoň stručne čo kedysi dávno prastarí
opakovali v strašnom tajomstve vo fragmentoch

že slovo sa pre prežitie s mäsom smrteľným raz spári
storočie ženúce sa za výstrelom do srdca ozvenou zasiahnuté v sarajeve
potápa sa s jednou z oných lodí spomínaných v speve

Preložil Karol Chmel

RIBA

esloveno | Tomaž Šalamun

Jaz sem mesojedec, ampak rastlina.
Jaz sem Bog in človek v enem.
Jaz sem buba. Iz mene rase človeštvo.
Jaz imam čisto razlite možgane, kot
cvet, da lahko bolj ljubim. Včasih dam
prste vanje in so topli. Hudobni ljudje
rečejo, da se drugi ljudje v njih
utopijo. Ne. Jaz sem trebuh.
V njem sprejemam popotnike.
Jaz imam ženo, ki me ljubi.
Včasih se ustrašim, da me ona bolj
ljubi kot jaz njo in sem žalosten in
potrt. Moja žena diha kot majhen
ptiček. Njeno telo me spočije.
Moja žena se boji drugih gostov.
Rečem ji, ne, ne, ne se bati.
Vsi gosti so en sam in za nas vse.
Bela vžigalica z modro glavico mi je
padla v stroj. Umazal sem si nohte.
Zdaj premišljujem, kaj naj napišem.
Tukaj živi ena soseda. Njeni otroci zelo
razgrajajo. Jaz sem Bog in jih pomirim.
Ob enih grem k zobozdravniku. Dr. Mena,
calle Reloj. Pozvonil bom in rekel, naj mi
izdre zob, ker preveč trpim.
Najbolj sem srečen v spanju in ko pišem.
Mojstri si me podajajo iz roke v roko.
To je potrebno. To je tako potrebno
kot za drevo, da rase. Drevo rabi zemljo.
Jaz rabim zemljo, da ne znorim.
Živel bom štiristo petdeset let.
Rebazar Tarzs živi že šeststo let.
Ne vem, če je bil on v tistem belem plašču,
ker jih še ne ločim. Ko pišem, imam
drugo posteljo. Včasih se razlijem bolj kot
voda, ker voda najbolj ljubi.
Strah rani ljudi. Roža je najbolj
mehka, če daš nanjo dlan. Roža ima rada
dlan. Jaz imam rad vse. Včeraj sem
sanjal, da se je moj oče sklonil k
Harriet. Ustrašim se drugih žensk in
zato z njimi ne spim. Ampak razdalja med
Bogom in mladimi ljudmi je majhna.
V Bogu je vedno ena sama ženska, in to je
moja žena. Ne bojim se, da bi me gostje
raztrgali. Jaz lahko dam vse, pa še zrase.
Bolj ko dajem, bolj rase. Potem odplava
kot pomoč za druga bitja. Na enem planetu je
zbirni center za moje meso. Ne vem, na
katerem. Kdorkoli bo spil kaj od tega, bo
srečen. Jaz sem cevka. Jaz sem Bog, ker
ljubim. Vse temno imam tu, not, nič
zunaj. Vsako žival lahko presvetlim.
Kruli mi. Kadar slišim sokove v svojem
telesu, vem, da sem v milosti. Jaz bi moral
noč in dan požirati denar, če bi hotel
zgraditi svoje življenje, pa še ne bi
pomagalo. Jaz sem ustvarjen za to, da
sijem. Denar je smrt. Na teraso grem.
Od tam vidim vso pokrajino, do Dolores
Hidalga. Toplo in mehko je kot v Toskani,
pa ni Toskana. Tam z Metko sediva in
gledava. Sonce zaide in še sediva in
gledava. Ona ima roke kot Šakti. Jaz imam
gobec kot egipčanska žival. Ljubezen je
vse. Mojzesova košara se ni nikoli
razbila na skalah. Iz ravne pokrajine
hodijo majhni konjički. Od Sierre piha
veter. Jaz grem ljudem v usta z glavo
naprej in jih ubijem in rodim,
ubijem in rodim, ker pišem.

© Tomaž Šalamun
from: Glas
Maribor : Založba Obzorja, 1983
Audio production: Študentska založba

RYBA

eslovaco

Ja som mäsožravec, ale rastlina.
Ja som Boh aj človek zároveň.
Ja som hmyz. Zo mňa vyrastá ľudstvo.
Ja mám celkom rozliaty mozog, ako
kvet, takže môžem viac ľúbiť. Občas doň
vložím prsty a cítim, že je teplý. Zlí ľudia
vravia, že iní ľudia sa v ňom
utopia. Nie. Ja som brucho.
V ňom prijímam cestovateľov.
Ja mám ženu, ktorá ma ľúbi.
Niekedy sa zľaknem, že ma ľúbi
viac ako ja ju a potom som smutný
a skľúčený. Moja žena dýcha ako mladé
vtáča. Jej telo ma zotavuje.
Moja žena sa bojí iných hostí.
Hovorím jej nie, nie, nemusíš sa báť.
Všetci hostia sú jedným, jediným pre nás všetkých.
Biela zápalka s modrou hlavičkou mi padla
do stroja. Zašpinil som si nechty.
Teraz rozmýšľam, čo mám napísať.
Tuto žije jedna suseda. Jej deti
narobia veľa kriku. Ja som Boh a tíšim ich.
0 jednej idem k zubárovi. Dr. Mena,
calle Reloj. Zavolám mu a poviem,
nech mi vytrhne zub, lebo príliš trpím.
Najšťastnejší som, keď spím a keď píšem.
Majstri si ma odovzdávajú z ruky do ruky.
To je potrebné. To je veľmi potrebné,
tak ako pre strom, aby rástol. Strom potrebuje zem.
Ja potrebujem zem, aby som nezošalel.
Budem žiť štyristopäťdesiat rokov.
Rebazar Tarzs žije už šesťsto rokov.
Neviem, či to bol on, v tom bielom plášti,
lebo ich už veľmi nerozlišujem. Ked’ píšem, mám
inú posteľ. Niekedy sa rozlejem viac ako
voda, lebo voda ľúbi najviac.
Strach ľudi zraňuje. Kvet je najmäkši,
ked’ naň položíš dlaň. Kvet ma rád
dlaň. Ja mám rád všetko. Včera som
sníval o tom, že sa môj otec naklonil
nad Harriet. Bojím sa iných žien, a
preto s nimi nespim. Ale vzdialenosť medzi
Bohom a mladými ľuďmi je malá.
V Bohu je vždy jedna a tá istá žena, a to je
tá moja. Nebojím sa, že by ma hostia
roztrhali. Môžem dať všetko a ešte sa to rozrastie.
Čím viac dávam, tým viac sa to rozrastá. Potom to odpláva
ako pomoc pre iné bytosti. Na jednej planéte
je zberné stredisko pre moje mäso. Neviem, na
ktorej. Ktokoľvek vypije niečo z tohto,
bude šťastný. Ja som rúrka. Som Boh,
lebo ľúbim. Všetko temné mám tu, vnútri,
vonku nie je nič. Každé zviera môžem presvietiť.
Škvŕka mi v žalúdku. Keď počujem šťavy vo svojom
tele, viem, že som v milosti. Keby som chcel
vybudovať svoj život, musel by som deň a noc
hltať peniaze, a ani tak by to
nepomohlo. Som stvorený na to, aby som
žiaril. Peniaze sú smrť. Idem na terasu.
Odtiaľ vidím celý kraj, až po Dolores
Hidalgo. Je tu teplo a mäkko ako v Toskánsku,
ale nie je to Toskánsko. Sedíme tam spolu s Metkou
a pozeráme sa. Slnko zapadlo, ale my ešte sedíme
a pozeráme sa. Ona má ruky ako Shakti. Ja mám
papuľu ako egyptské zviera. Láska je
všetko. Mojžišov kôš sa nikdy
neroztrepal na skalách. Z rovín sem
prichádzajú malé koníky. Od Sierry fúka
vietor. Ja vstupujem ľuďom do úst hlavou
napred a zabíjam ich a rodím,
zabíjam a rodím, lebo píšem.

Preložil Karol Chmel



In: Tomaž Šalamun: Slovesá Slnka. edícia poézia

ORFEJ

esloveno | Veno Taufer

o pomladi poje pod cvetočo češnjo
v angelskih rokah drži note narobe
poje angelsko žalostno in vražje smešno
ženske in otroci ga gledajo brez zlobe

cvetovi se usipljejo na čelo odmeva mu v glavi
vrane čakajo da sadovi dozore
v grlu mu slina glas ustavi
med zobmi ženske in otroci že čutijo pečké

njegovo srce je ujeda
na nosu mu sedi v oči ga gleda
s sapicami perutnic hladi mu smrtno srago

njegovo srce je ujeda
izkljuje mu oči v lobanjo seda
v zatohli suši grebe s krempeljci za vlago

© Veno Taufer
from: Jetnik prostosti
Ljubljana : Cankarjeva založba,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Orfeus

eslovaco

o jari spieva popod kvitnúce čerešne
v anjelských rukách drží noty dolu hlavou
anjelsky smutne spieva i čertovsky smiešne
ženy a deti ho sledujú apaticky vyzývavo

kvety sa sypú na čelo v hlave mu zuní ozvena
vrany čakajú kým plody budú blízko hnitia
v hrdle mu slina hlas tlmí a premieňa
ženy a deti už pod zubami kôstky cítia

jeho srdce je dravec
na nose mu sedí hľadí mu do očí
závanmi perutí chladí mu smrteľný znoj

jeho srdce je dravec
oči mu vykľuje do lebky mu skočí
z potuchnutej súše pazúrmi vyhrabe hnoj

Preložil Karol Chmel

NASPROTI ŠTRLEČIM OTOKOM

esloveno | Veno Taufer

kamen se igra z obokom
se igra steklo
po črepinjah hodi

zrak se igra z vodo
se igra nebo
po cvetju hodi

telo se igra s krogom
se igra bach z zvokom
po dimu sveč hodi

oče se igra z otrokom
pod križem hodi
morje se igra

z ladjo
igračo valovom
nasproti štrlečim otokom

se igraš s svetlobo
vse bližje slepoti
lovim tvojo roko

smrt se igra
z mano
kakor z otrokom

© Veno Taufer
from: Ravnanje žebljev in druge pesmi
Ljubljana : DZS,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Oproti čnejúcim ostrovom

eslovaco

kameň sa hrá s oblohou
hrá sa sklo
po črepinách chodí

vzduch sa hrá s vodou
hrá sa nebo
po kvetoch chodí

telo sa hrá s kruhom
hrá sa bach s tónom
po dyme sviec chodí

otec sa hrá s dieťaťom
pod krížom chodí
more sa hrá

s loďou
hračkou vlnou
oproti čnejúcim ostrovom

hráš sa so svetlom
čoraz bližšie slepote
chytám tvoju ruku

smrť sa hrá
so mnou
ako s dieťaťom

Preložil Karol Chmel

MORJE LISTA VAL ZA VALOM

esloveno | Veno Taufer

morje lista val za valom
šum čez kamne potem pene in nič
spomin je ki na breg nalaga vonj in vlago

val za valom listi knjige
med njimi alge vrči pesek kak mrlič
kdo jo lista jo sploh še piše

ne galeb ne ladja ne plavalec
nihče ki se obrača skoz ta blišč
ne ve je le črka pega znak ne bralec

je morda na nekem svetu že prebrana
in ta mrzli val ni več niti prhek list
je knjiga odvržena že razcefrana

ali pa je vsaka zgodba iz nje prepisovana
ker se godí a listanje je hipen švist

© Veno Taufer
from: Še ode
Ljubljana : Cankarjeva založba,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

More listuje vlnu za vlnou

eslovaco

more listuje vlnu za vlnou
šum medzi kameňmi potom ničota a peny
spomienka ktorú na breh vrství vôňa a vlhkosť

vlna za vlnou listuje knihy
medzi nimi riasy džbány piesok tu i tam niekto utopený
kto vôbec listuje či vôbec ešte píše

ani čajka ani loď ani plavec v temnom tieni
nikto kto sa obracia na pompu s jasným cieľom
neposkytne písmeno škvrnu ani znak čitateľom

no možno na nejakom svete je už prečítaná
a z tej zmrznutej vlny už nie sú ani spráchnivené listy
kniha je odhodená a dávno roztrhaná

každá historka z nej je však prepísaná
lebo sa práve deje a list za listom len tak sviští

Preložil Karol Chmel

LJUDSKA

esloveno | Tomaž Šalamun

Vsak pravi pesnik je pošast.
Glas uničuje in ljudi.
Petje zgradi tehniko, ki uničuje
zemljo, da nas ne bi jedli črvi.
Pijanček proda plašč.
Lopov proda mater.
Samo pesnik proda dušo, da jo
loči od telesa, ki ga ljubi.

© Tomaž Šalamun
from: Maske
Ljubljana : Mladinska knjiga, 1980
Audio production: Študentska založba

ĽUDOVÁ

eslovaco

Každý ozajstný básnik je netvor.
Hlas ničí aj ľudí.
Spev vyrába techniku, ktorá ničí
zem, aby nás nezožrali červy.
Opilec predá kabát.
Lotor predá matku.
Len básnik predá dušu, aby ju
oddelil od tela, ktoré miluje.

Preložil Karol Chmel



In: Tomaž Šalamun: Slovesá Slnka. edícia poézia

LAK

esloveno | Tomaž Šalamun

Usoda me vali. Včasih kot jajce. Včasih me
s šapami lomasti po bregu. Kričim. Upiram se.
Ves svoj sok zastavim. Ne smem tega delati.
Usoda me lahko utrne, to sem že začutil. Če

nam usoda ne piha na dušo, zmrznemo v hipu.
Preživljal sem dneve v strašni grozi, da sonce
ne bo več vzšlo. Da je to moj poslednji dan.
Čutil sem, kako mi svetloba polzi iz rok, in če

ne bi imel v žepu dovolj quarterjev in bi Metkin
glas ne bil dovolj mil in prijazen in konkreten
in stvaren, bi mi duša ušla iz telesa, kot mi

enkrat bo. S smrtjo je treba biti prijazen. Vse
je skupaj v vlažnem cmoku. Domovanje je, od koder
smo. Živi smo samo za hip. Dokler se lak suši.

© Tomaž Šalamun
from: Ambra
Ljubljana : Mihelač, 1995
Audio production: Študentska založba

LAK

eslovaco

Osud ma kotúľa. Niekedy ako vajce. Niekedy ma
labami strká do kopca. Kričím. Vzpieram sa.
Zastavujem všetky svoje šťavy. Nesmiem to robiť.
Osud ma môže zhasiť, už som to pocítil. Ak

nám osud fúka do duše, v okamihu zamrzneme.
Celé dni som žil v ukrutnom strachu, že slnko už
viac nevyjde. Že toto je môj posledný deň.
Cítil som, že sa mi svetlo kĺže z rúk, že nemám

vo vrecku dosť peňazí a že Metkin
hlas nie je dostatočne milý a vľúdny a konkrétny
a pravdivý, duša akoby mi ušla z tela, tak ako to

raz určite urobí. Človek by sa mal so smrťou spriateliť. Všetko je
spolu v jednej vlhkej knedli. Bývanie existuje, odkedy sme
tu. Žijeme len na okamih. Kým uschne lak.

Preložil Karol Chmel



In: Tomaž Šalamun: Slovesá Slnka. edícia poézia

KONCERT V NARAVI

esloveno | Veno Taufer

ona s pločevinastimi nogami
s peščenimi urami v ustih akvarijem v glavi
on z vsemi stopnišči mesta na rami
pod roko s srcem ki se lahko navije in ustavi

odpreta knjigo in iščeta pot
kjer je nebo voda in cvetni log
kjer ni znojnega papirja in tipajočih oči
ampak kot v kinu lepo ptič žvrgoli

ona razstavi noge akvarij odkrije
in začne loviti ribe
on se na stopnišča povzpne in srce navije

pesek ur goli telesi zalije
ribe švignejo skoz njune žile
v krvavih škrgah skrivajo mračne nagibe

© Veno Taufer
from: Jetnik prostosti
Ljubljana : Cankarjeva založba,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Koncert v prírode

eslovaco

ona je úžasná plechovonohá žena
s presýpacím hodinami v ústach akváriom v hlave
on všetky schodiská mesta nosí na ramenách
pod pazuchou srdce na kľúčik no zaručene pravé

otvoria knihu a hľadajú cestu
kde je nebo voda kde kvitnúci les tu
kde nie je mastný papier či šmátrajúci zrak
ale ako v kine krásne spieva vták

ona rozhodí nohy akvárium odhalí
a začne šmátrať medzi rybami
on vybehne po schodoch v srdci krv rozprúdi

piesok z hodín nahé telá zavalí
ryby potom šibnú hore žilami
v krvavých žiabrach vrstvia pudy na pudy

Preložil Karol Chmel

KONCA SVETA PALIMPSEST

esloveno | Veno Taufer

valovi vihajo
pergament
konca sveta palimpsest

pen
potem voda
led potem

blato
mah že
nov svet

potem klici
ali s severa z
juga z vzhoda ali

zahoda globoko
v gošči sargase
šum

za soncem
kosem pada kosem kosem
pada papir scefran spet

tipam suh
skoz razpoko
ognja od mlečkov obžgan

© Veno Taufer
from: Tercine za obtolčeno trobento
Ljubljana : Mladinska knjiga,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Palimsest konca sveta

eslovaco

vlny zhŕňajú
pergamen
konca sveta palimpsest

pien
potom voda
ľad potom

blato
mach už
nový svet

potom výkriky
či už zo severu z
juhu východu alebo

západu hlboko
v húštine z hnedých rias
šum

za slnkom
chumáč padá chumáč chumáč chumáč
padá papier opäť roztrhaný

ohmatávam suchý
cez štrbinu
ohňa pripálený iskerníkmi

Preložil Karol Chmel

JON

esloveno | Tomaž Šalamun

kako zahaja sonce?
kot sneg
kakšne barve je morje?
široko
jon si slan?
slan sem
jon si zastava?
zastava sem
vse kresnice počivajo

kakšni so kamni?
zeleni
kako se igrajo kužki?
kot mak
jon si riba?
riba sem
jon si morski ježek?
morski ježek sem
poslušaj kako šumi

jon je če teče srna skozi gozd
jon je če gledam goro kako diha
jon so vse hiše
slišiš kakšna mavrica?
kakšna je rosa?
spiš?

© Tomaž Šalamun
from: Romanje za Maruško
Ljubljana : Cankarjeva založba, 1971
Audio production: Študentska založba

JONÁŠ

eslovaco

ako zapadá slnko?
ako sneh
akú farbu má more?
šíru
jonáš si slaný?
som slaný
jonáš si zástava?
som zástava
všetky svätojánske mušky oddychujú

aké sú kamene?
zelené
ako sa hrajú štence?
ako mak
jonáš si ryba?
som ryba
jonáš si morský ježko?
som morský ježko
počúvaj ako to šumí
jonáš je ked’ srna beží cez les
jonáš je keď pozorujem horu ako dýcha
jonáš sú všetky domy
počuješ aká je dúha?
aká je rosa?
spíš?

Preložil Karol Chmel



In: Tomaž Šalamun: Slovesá Slnka. edícia poézia

GOBICE

esloveno | Tomaž Šalamun

Namreč tako je z vso to zadevo
najboljše stvari so gobice
gobice v juhi
nič nič nič nič
                                         
                                          fiuuuuu ena gobica
en zelen peteršiljček v smokingu
pa dolgo dolgo časa tema
potem stečejo po snažilko
ki je za to odgovorna
nič nič nič nič

                                          fiuuuuu še ena gobica
zdrava sicer
le kri ni ena A
ker je prebolela hepatitis
Težke so težke te gobice
težke v božjo mater

© Tomaž Šalamun
from: Poker
Ljubljana : samozaložba, 1966
Audio production: Študentska založba

HRÍBY

eslovaco

II.

Tak je to totiž so všetkým
najlepšie veci sú hríby
hríby v polievke
nič nič nič nič
                                  fiuuuuu jeden hríbik
jeden zelený petržlen v smokingu
potom dlho dlho tma
potom odbehnú pre upratovačku
ktorá je za to zodpovedná
nič nič nič nič      
                                  fiuuuuu ešte jeden hríbik
inak zdravý
ibaže nemá krv A jeden
lebo bol chorý na hepatitídu
Ťažké sú ťažké tie hríby
Ťažké do božej matere

Preložil Karol Chmel



In: Fragment 1997, 1-2

BILA JE VODA KI SE JE VRTELA

esloveno | Veno Taufer

bila je voda ki se je vrtela
vrtela da je pela
prišel je v blisku in gromu

ni dal žejnim piti
ne veselim govoriti
govoril je o potopu

v vrtincu središče je tajil
utapljajočemu ni pomolil
bruna iz svojega očesa

v vsakem sem in v vsakem si
riba ki beži ali za ribo hiti
zver ki kroži uročena od plena

moč v tvoji je samoti
vanjo se potôpi
žejna bo tvoja žeja reka

veselo tvoje bo veselje veter
žalostne tvoje solze bodo zvezde
postal boš kar že si vesolje

os sveta skoz globočine položena
želja in up utopljena
spokojna duša in morje

gladina naj miruje
da se stvarstvo ogleduje

sklonil se je in nagnila se je os

poševno je zdrsel s sveta
ki je hotel da bi si bil podoben
svet je bil in hudoben
ki do dna zaril je nos

žalost žeja lakota
tarejo vodenjake
gledajo v oblake
v oblake v oblake

© Veno Taufer
from: Vodenjaki
Ljubljana : DZS,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

Bola voda čo sa krútila

eslovaco

bola voda čo sa krútila
krútila až spievala
prišiel za hrmenia a bleskov

nedal smädným piť
ani veselým hovoriť
rozprával o potope

v krútňave stredobod tajil
tomu čo sa topil nepodal
brvno z oka svojho

v každom som a v každom si
ryba čo uteká alebo za rybou sa náhli
zviera čo krúži korisťou urieknuté

sila je v tvojej samote
do nej sa ponor
smädná bude po tvojom smäde rieka

veselá bude tvoja radosť vietor
presmutné tvoje slzy budú hviezdy
staneš sa ba vlastne už si vesmír

os sveta cez hlbiny vedená
túžba a nádej utopená
spokojná duša a more

hladina nech odpočíva
nech sa stvorenie obzerá

sklonil sa a vyhla sa aj os

krížom skĺzol zo sveta
ktorý chcel aby sa na sebe podobal
svet sa dokonca hrubo zachoval
keď potom do dna zaryl nos

smútok smäd hlad
bedákajú vodníci
pozerajú sa do oblakov
do oblakov do oblakov

Preložil Karol Chmel

ANDRAŽ

esloveno | Tomaž Šalamun

Moj brat stopi gol, lep kot deviški vrelec
v dvorano in ubije jagnje iz ljubezni:
jemo in premišljujemo sliko.
Sani zarjavijo čez poletje, nebo se zniža

in postane vlažno, zemlja rodi jagode.
Vojaki stojijo lačni
med narcisami rumenimi kot noč,
jasna, jasna straža;

roloji so spuščeni in zaklenjeni,
markacija pelje v gore, v Trnovski gozd,
o, Čaven, zrak nabit z angeli,

krediti armade, kruh, kruh,
o, Sibila, razlita, strnjena barva,
nepremično, nespremenljivo hrepenenje.

© Tomaž Šalamun
from: Amerika
Maribor : Založba Obzorja, 1972
Audio production: Študentska založba

ANDRAŽ

eslovaco

Môj brat vstupuje nahý a krásny ako panenský prameň
do sály a zabíja jahňa z lásky:
jeme a dívame sa na obraz.
Sane v lete zhrdzavejú, nebo poklesne

a zvlhne, zem rodí jahody.
Vojaci stoja hladní
uprostred narcisov žltých ako noc,
jasná, jasná stráž;

rolety sú spustené a zamknuté,
značky vedú do hôr, do Trnovského lesa,
ó, Čavenije, vzduch prepchatý anjelmi,

kredity armády, chlieb, chlieb,
ó, Sybila, rozliata stuhnutá farba,
nehybná, nemeniteľná túžba.

Preložil Karol Chmel



In: Tomaž Šalamun: Slovesá Slnka. edícia poézia

V ZELENI VESOLJSKI MLAKI

esloveno | Veno Taufer

v zeleni vesoljski mlaki
živijo pravi vodenjaki

vsi veliki so glavani
sami repki ko so zbrani

ogenj zemlja zrak in voda
poguba in up od rojstva so do groba

dan in noč njihova uteha
kadar se up s pogubo zmeša

solze gasijo kar se vname
pepel voda v zemljo vzame

in čaka nad izžgano mlako
kup nagrmadenih oblakov

regljajo kadar voda pada
regljajo kadar suša vlada

drug čez drugega regljajo
drug v drugega regljajo

pod zelenino vesoljske mlake
stegujejo vodenjaki krake

na vse štiri elemente igrajo
za pogubljene in rogate

© Veno Taufer
from: Vodenjaki
Ljubljana : DZS,
Audio production: Študentska založba / Beletrina

V zelenom vesmírnom močiari

eslovaco

v zelenom vesmírnom močiari
žijú vraj vodníci prastarí

všetci sú veľkí a hlavatí
chvostmi k sebe napchatí

oheň i zem a vzduch a voda
zánik a nádej pre hrob ich rodia

deň a noc útechou ich liečia
keď sa nádej so zánikom zmieša

slzy hasnú len čo trysknú von
voda pod zem vsiakne s popolom

a čaká nad vysušenou mlákou
hromada nakopených oblakov

kvákajú keď voda z neba padne
kvákajú keď všade sucho vládne

jeden cez druhého kvákajú
jeden na druhého kvákajú

pod zeleň vesmírneho močiara
vodníci chcú si nohy ponárať

na všetky štyri živly hrajú
strateným i tým čo rohy majú

Preložil Karol Chmel

U polutami predgrađa

croata | Krešimir Bagić

Slušao sam u polutami predgrađa
priče tužne i žestoke,
natopljene grčevitim gestama i alkoholom.
Dok bi duhanski dim
proždirao lica prisutnih,
one bi me bacale s tržnice na ulicu,
s planine u pećinu,
obećavale topli ležaj i užitak,
vrijeđale, oduzimale dah.

Kako izaći iz susjedova ormara?
Tko je izgubio nevinost poslije bureka?
Kako zaraditi sto tisuća nečega?
Gdje je Božo?
Život za generala!?

Slušao sam, kažem, u polutami predgrađa
priče tužne i žestoke,
natopljene grčevitim gestama i alkoholom.
Nakon godina, riječi klošara
i riječi policajca, ljubavni prizori
i prizori nasilja nastanili su se
u večernjoj ruži
koja me hrani,
kojoj ne mogu pobjeći.

Kako izaći iz susjedova ormara?
Tko je izgubio nevinost poslije bureka?
Kako zaraditi sto tisuća nečega?
Gdje je Božo?
Život za generala!?

Zapravo, sada posjedujem samo jednu priču
koja me potpuno obuzela.
Ne mogu više otkinuti laticu, zaboraviti lice čovjeka
koji drži govore pred izlozima gostionica.
Svake noći ruža mi ponavlja:
Ovaj svijet je paukova mreža
u koju se zapleteš
čim se prestaneš plašiti pauka.
Iako postoji prije tebe,
uvjeren si da je upravo ti počinješ plesti.

Da. U polutami predgrađa
dugo sam slušao priče tužne i žestoke,
natopljene alkoholom i grčevitim gestama.
Sada su one moj vidik i moja granica.
I zavičaj koji, kao osobnu kartu,
nosim u središte grada.
Ako me tamo netko upita tko sam,
bez oklijevanja ću mu ispičati

kako izaći iz susjedova ormara
tko je izgubio nevinost poslije bureka
kako zaraditi sto tisuća nečega
gdje je Božo...

from: U polutami predgrađa
Audio production: Tomislav Krevzelj, Udruga radio mreza 2011

V prítmí predmestia

esloveno

Počúval som v prítmí predmestia
smutné aj kruté príbehy,
presiaknuté kŕčovitými gestami a alkoholom.
Ked‘ tabakový dym
pohlcoval tváre prítomných,
vyhadzovali ma tie príbehy z tržnice na ulicu,
z hory do jaskyne,
boli prísl‘ubom teplého lôžka a pôžitku,
ubližovali, vyrážali dych.

Ako vyjst‘ zo susedovej skrine?
Kto stratil nevinnost‘ po bureku?
Ako zarobit' stotisíc niečoho?
Kde je Božo?
Život za generála?

Počúval som, vravím, v prítmí predmestia
smutné aj kruté príbehy,
presiaknuté kŕčovitými gestami a alkoholom.
Po rokoch slová bezdomovca
a slová policajta, l‘úbostné scény
a výjavy násilia sa usadili
vo večernej ruži,
ktorá ma kŕmi,
ktorej nemôžem ujst‘.

Ako vyjst‘ zo susedovej skrine?
Kto stratil nevinnost‘ po bureku?
Ako zarobit' stotisíc niečoho?
Kde je Božo?
Život za generála?

Dnes vlastním fakticky iba jeden príbeh,
čo ma celkom opantal.
Nemôžem už odtrhnút‘ lupienok, zabudnút‘ na tvár človeka,
čo plamenne prednáša pred výkladmi hostincov.
Každú noc mi ruža opakuje:
Tento svet je pavúčia siet‘,
do ktorej sa zapletieš,
len čo sa prestaneš bát‘ pavúka.
Aj ked‘ tu bola už pred tebou,
si presvedčený, že akurát ty si ju začal pliest‘.

Áno. V prítmí predmestia
som dlho počúval smutné a kruté príbehy,
presiaknuté alkoholom a kŕčovitými gestami.
Teraz sú ony mojím horizontom a hranicou.
A domov, ktorý si, ako občiansky,
nesiem do centra mesta,
ak sa ma tam niekto opýta, kto som,
bez váhania mu porozprávam,

ako vyjst‘ zo susedovej skrine,
kto stratil nevinnost‘ po bureku,
ako zarobit' stotisíc niečoho,
kde je Božo?

Preložil Karol Chmel