Karol Chmel
eslovaco
SONETA IZ CIKLA ROTITVE 12
še so skrivnosti še v svetlobi
v krčih vod v rezilih trav v sli
sap v vrtinčenju prahu
so skrivnosti ki plešejo z otroki
poskakujejo zvezdne pošasti v črni temi
niti niso spenjene le oh na vrhu na dnu
so še bolj v kaplji na valu v odblesku
ki ga ta nosi in z njo krhka kruto drobi
drugo v drugi se čudi plamenu
sebe ko se v drugi z zublji množi v skrivnosti
izginja da ne izpuhti v tem trohljivem svetu
nič ne propade na slepo kar gre naproti
v rosi ali pišu ko kaplja na bilki proti nebu
z zvezdo se meri v blišču priča exegi momentum
Extraído de: Rotive, drugo sonetje
Ljubljana : Cankarjeva založba,
Produção de áudio: Študentska založba / Beletrina
Sonet z cyklu zaklínadlá 12
ešte sú tajnosti ešte sú v jase
v kŕčoch vôd v ostriach tráv v kráse
závan vo vírení prachu
sú tajomstvá čo tancujú s deťmi
hviezdne mátohy a ich skok letmý
nie sú ani spenené azda len odspodu či zvrchu
ešte viac sú v kvapke na vlne na odraze
čo ju tam nesie spolu s ňou nežná kruto ju láme
jedna v druhej potom obdivuje plameň
seba samej keď sa v inej zubami násobí do tajnosti
zvíja sa nech sa nevyparí nech ju nič zo sveta nevyhostí
nič čo ide naslepo oproti sa nerozmaže
v rose ale píšu ako kvapka na steble oproti nebu
s hviezdou sa porovnáva o nádhere svedčí exegi momentum