Doris Kareva

Keď som bola dieťa,
skalpel a metronóm
na klavíri môjho otca
striedavo držali ticho a napätie.

Až teraz, s postupom času,
som začala vnímať,
a chápať
tie ich čudne dospelé príbehy.

Ako si naostro plynie čas.

The scalpel and the metronome
on my father’s piano
kept a silence between them,
when I was a child.

Only now, with time,
have I begun to hear,
understand
their strange stories.

They delicately carve time.

Kirurginveitsi ja metronomi
isäni pianon päällä
pitivät yhdessä yllä hiljaisuutta
kun olin lapsi.

Vasta nyt, aikaa myöten,
olen ruvennut kuulemaan,
ymmärtämään
niiden kummallisia tarinoita.

Ihmeellisen ohueksi ne hiovat ajan.

Escalpel i metrònom
compartien silenci
al piano del pare,
en la meva infantesa.

Només ara, amb el temps,
en començo a sentir,
en començo a comprendre
les estranyes històries.

El temps tan ben tallat.

Skalpellen och metronomen
på min fars piano
höll sinsemellan tyst
när jag var barn.

Först nu, med tiden,
har jag börjat höra,
förstå
deras underliga historier.

De slipar tiden makalöst tunn.

Il bisturi e il metronomo
sul piano di mio padre
non si parlavano,
quando ero bambina.

Solo ora, col tempo,
ho cominciato a sentire,
a capire
le loro storie strane.

Affilano il tempo fino alla trasparenza.

Le scalpel et le métronome
sur le piano de mon père
gardaient ensemble le silence
quand j’étais enfant.

Ce n’est qu’à présent, avec le temps
que j’ai commencé à entendre,
à comprendre
leurs étranges histoires.

Ils affilent le temps jusqu’à la corde.