sú;
bozkávať teba my little china girl z mesta pod Andami
s (napr. hispánsko-židovskými) predkami rozhádzanými po celej Európe
kde si sa tu vzala? už sa nečudujem
nad nenápadným pôvabom globalizácie –
schopnosť použiť akýkoľvek sériový port
šanca zvrátiť prekliatie pyšnej veže z počiatku
veď prekrásny motýľ zamával krídlami

všetko naše umenie pod rovnakými hviezdami
netvoríme ale vieme extrapolovať a utkať syntézu
bezproblémovo skákať z punku do establišmentu
konečne a limitne aj perspektívne
na periférii popovej kultúry
s rovnakými mediátormi a obľúbenými domovskými stránkami
píšeme verše o cudzích zážitkoch ako keby boli naše
a hrdinovia večera zvyčajne nie sú hrdinami rána
našťastie rýchlosť premien ostáva neviditeľná
tak tancujeme veselo tancujeme
spolu

a
axis mundi je už na každom rohu
z okolitých chodníkov vytláča sfetované šlapky
znamená to že „Ty si boh“
ja viem… vykrikovali to aj na mňa
ale len keď sa stane skutočne niečo silné ako:
pád prezretej a šťavnatej višne na zem
začne vôbec aspoň niekto vnímať svet?
(nikdy som to naozaj nezažil)

veď preboha
pôvodne nikto nechcel
obsadiť do záberu s digitálnou technikou Japonca
a predsa tam stále je
smeje sa nad tým ako prebieha
polaroidizácia sveta
fotografia za fotografiou naznačuje
že nie celkom každá spomienka je moja
   
konečne vyliečení z psychoanalýzy
poškuľujeme po architektúre a pritom sama vieš:
nikdy neobjímeš celú budovu
za pokus aj keď nie možno priam originálny
to však vždy stojí

tam
hej tam tam
ten kostol za pivovarom nie je od Plečnika
hoci vyzerá presne tak
začiatok vygenerovania novej technológie?

nevadí
po štipľavom curry s jemnými kvapôčkami potu na čele
všetci rovnako slzíme
a beloba papiera nás už viac neoslepuje

zjavné & utajené výhody globalizácie
sú – určite sú…

niekde…