KONFORMIST

sanki her şey önceden yaşanmıştı
daha geçmeden biliyorduk bu yolları
söylenecek tüm sözler zaten yazılmıştı
soğuyan cesetlerimiz mutsuz olacaktı

küçük hayat parçaları ve önemsiz ayrıntılar
bilgimiz dahilindeydi
ama hiçbir  şeyi değiştiremezdik
bu hayat böyle bitecekti

her kâbus sonrası, sakinleşmeyi beklerken
tek bir cümle vardı sarılacağımız
"Ateş yiyen çocuklar
yirmisine varmadan ölürler"

Haziran 1990

© Metin Celâl

Konformista

to ja pretekám hruďou toho mesta

výkrik bičujúci noc

večný, neprerušený

bolo to, akoby sme predtým už všetko zakúsili

tie ulice sme poznali skôr, ako sme po nich prechádzali

všetky slová, čo majú byť vyslovené, už boli napísané

naše studené mŕtvoly boli odsúdené na smútok


malé úlomky života a triviálne detaily

vtesnané do hraníc nášho poznania

ale vôbec nič sme nemali dovolené

tento život sme museli viesť takto


kým sme čakali, kedy sa po každom jednom zlom sne upokojíme

jedného vyhlásenia sme sa však držať mohli:

„Deti, čo hltajú oheň,

sa nedožijú dvadsiatky.“


jún 1990

preklad Pavol Lukáč