OTUZ YAŞ

hep soruyorum
bir insanın kaç hayat hikayesi vardır
ve yalan onları hangisidir

unutup yıllarca sıcak kalan duyguları
nasıldır bir şehri yeniden düşünmek
denizin kızarmasını
işkencede kaybolanları
kazıklı yolları
başka ve aynı olan kimliğimizi

şehir yıkılrken üstümüze
tüm cadedleri ve sokaklarıyla
yutarken alışkınlıklar insanı
ve değişirken sokak adları
kim güvenir büyüye
su falına, vadeli mevduata

tabii ki yalnız kendime inanıyorum
inançların en değişmez olanına
jestler ve bakışlarla oluşan dile
on emrin sonuncusuna

kamuya ilişkin ehliyetim yok
kollarım arkadan bağlı
uydurma aşklar ve mutlu evlilikler
bana yakışır

hayatın sakin sularında beklerken
müdür çocukları nasıl sınıf geçer
budur benim merakım
burnumu karıştırmak
ve doktorculuk oynamak

yanılmadınız, çoktandır yalnızım

mayıs 1989

© Metin Celâl

THE AGE OF 30

vždy sa pýtam,

koľko životných príbehov človek má

a ktorý je falošný


aké by to bolo myslieť znovu na nejaké mesto,

zabudnúc na tie pocity, ktoré boli celé roky príjemné,

na more, čo sa zmenilo na šarlátové

na tých, čo zmizli, keď ich mučili

na cesty budované na hraniciach

na našu totožnosť, ktorá je iná a rovnaká


kým sa mesto na nás rúca

so všetkými bulvármi a ulicami

kým zvyky pohlcujú ľudí

kým sa mená ulíc menia

kto by veril v čary,

veštenie z vody alebo z termínovaného vkladu


jasné, ja verím v seba,

čo je najstálejšia zo všetkých vier

jazyk zložený z gest a pohľadov

posledné z desiatich prikázaní


vzhľadom na spoločnosť nemám nijaké oprávnenie

ruky mám zviazané za chrbtom

falošná láska a šťastné manželstvá

to som ja


kým čakám v stojatých vodách života

nasledujúce mi zamestnáva myseľ

ako deti riaditeľov trávia čas v škole

vŕtam sa v nose

hrám sa na lekára


uhádli ste, už celé veky som veľmi osamelý


máj 1989

preklad Pavol Lukáč