სალომეა

(მათე 14, 6-11)

„იცეკვე, სალომეა!“
_ ცეკვის მასწავლებელი ზედმეტად მკაცრი იყო
და ჩემი დაღლა არ ადარდებდა,
დედა კი ამბობდა,
რომ ტყუილად ვწუწუნებ,
მაინც არავინ შემიბრალებს.
„როცა შენი ცეკვით
რჩეულ რაინდებს თავს მოაწონებ,
მაშინ გამიხსენებ!“
_ მიმეორებდა ჩემი ცრემლების პასუხად
და სარკეებიან დარბაზებში მარტო მტოვებდა.
გარეთ მზის სხივი წკრიალებდა პალმის რტოებზე
და ფეხებს იქით გაქცევა სურდათ,
სადაც ქალიშვილები კისკისებდნენ ფანჩატურებში
და რაინდებზე ჩურჩულებდნენ დაუსრულებლად.
„იცეკვე, სალომეა,
სწავლა თუ გინდა,
ცისკრიდან მზის მიმწუხრამდე უნდა იცეკვო,
მუსიკა გულმა უნდა უკარნახოს
ფეხებს და მკლავებს,
ყურით კი არა, ტანით ისმინე!
იცეკვე, სალომეა,
სამაჯურები ააჩხრიალე,
ხელებს უფრო მეტის თქმა ძალუძთ,
ვიდრე ბაგეებს,
თავს ნუ ხრი,
მუდამ წინ იყურე,
ზეცას ახედე
და თუკი მზერას
რომელიმე რაინდს მიუძღვნი,
არამცდაარამც არ გაგიკრთეს ღიმილი შუბლზე!“
_ მასწავლებელი შეუვალი და მომთხოვნი იყო
და მეფის ასულზე მზრუნველობა
კიდეც ართობდა.
„იცეკვე, სალომეა,
შენი სხეული მისთვის არის შექმნილი,
რომ სიტყვის უთქმელად დაეუფლოს,
რასაც ისურვებს
და როცა დიდი გოგო გახდები,
მთელ სამეფოს წინ დაგიფენენ ერთი ცეკვისთვის,
ერთი ცეკვისთვის შენს წინაშე
ათასობით თავი მოდრკება,
შენ კი აირჩევ იმ ერთადერთს,
მარადიულ უკვდავებას რომ გაზიარებს.
იცეკვე, სალომეა,
იმ დღის მოსვლამდე კიდევ ბევრი უნდა იცეკვო! “

© Bela Chekurishvili
From: შეკითხვად სიზიფეს
Tbilisi: Diogenes, 2012
Audio production: Matthias Unger, 2016

Salome (estratto, parte 1)

                              Matteo, 14, 6-11                                                                    

"Salome, danza!"
La maestra troppo severa
e quando ero stanca,
non guardava.
La mamma - solo
che non mi lamentassi, 
non avevo bisogno
di chiedere compassione.
E se piangevo
predicava:
quando i cavalieri
per te storceranno il capo,
allora ripenserai
le mie parole.
Nella palestra di specchi mi lasciava sola.
Fuori il raggio di sole illudeva
sui rami di palma
e le mie gambe avevano fretta 
di raggiungere le bambine fra le foglie
che sussurravano e ridevano,
scherzavano sui cavalieri.
"Danza, Salome,
se vuoi imparare
dall'alba fino a sera
devi danzare.
Pompa la musica dal tuo cuore
finchè ti dolgano le braccia le gambe
ascolta col corpo
non con le orecchie!
Danza, Salome,
risuoni la collanina
parla con le braccia
non con le ciglia.
No! Testa alta!
Sguardo in avanti!
Guarda sempre verso l'alto al sole
e se il tuo sguardo
incontra quello di un cavaliere
non mostrare sorrisi
sul tuo volto.
Troppo severa la maestra
senza pietà e testarda
la cura per la principessa
in fin dei conti
la divertiva solo.
Danza, Salome,
il tuo corpo è fatto apposta
per ottenere senza parole
quel che desidera.
Quando sarai cresciuta
Metteranno ai tuoi piedi
l'intero regno - solo per una danza.
E a te si inchineranno
mille teste, solo per questa danza
e tu propenderai per uno solo,
ti concederai a lui tutta intera -
avrete la parte di immortalità.
Salome, danza,
non viene ancora il giorno,
ma il tempo che ancora occorre

è per danzare.

traduzione di Chiara Adezati