Karol Chmel

slovenian

U polutami predgrađa

Slušao sam u polutami predgrađa
priče tužne i žestoke,
natopljene grčevitim gestama i alkoholom.
Dok bi duhanski dim
proždirao lica prisutnih,
one bi me bacale s tržnice na ulicu,
s planine u pećinu,
obećavale topli ležaj i užitak,
vrijeđale, oduzimale dah.

Kako izaći iz susjedova ormara?
Tko je izgubio nevinost poslije bureka?
Kako zaraditi sto tisuća nečega?
Gdje je Božo?
Život za generala!?

Slušao sam, kažem, u polutami predgrađa
priče tužne i žestoke,
natopljene grčevitim gestama i alkoholom.
Nakon godina, riječi klošara
i riječi policajca, ljubavni prizori
i prizori nasilja nastanili su se
u večernjoj ruži
koja me hrani,
kojoj ne mogu pobjeći.

Kako izaći iz susjedova ormara?
Tko je izgubio nevinost poslije bureka?
Kako zaraditi sto tisuća nečega?
Gdje je Božo?
Život za generala!?

Zapravo, sada posjedujem samo jednu priču
koja me potpuno obuzela.
Ne mogu više otkinuti laticu, zaboraviti lice čovjeka
koji drži govore pred izlozima gostionica.
Svake noći ruža mi ponavlja:
Ovaj svijet je paukova mreža
u koju se zapleteš
čim se prestaneš plašiti pauka.
Iako postoji prije tebe,
uvjeren si da je upravo ti počinješ plesti.

Da. U polutami predgrađa
dugo sam slušao priče tužne i žestoke,
natopljene alkoholom i grčevitim gestama.
Sada su one moj vidik i moja granica.
I zavičaj koji, kao osobnu kartu,
nosim u središte grada.
Ako me tamo netko upita tko sam,
bez oklijevanja ću mu ispičati

kako izaći iz susjedova ormara
tko je izgubio nevinost poslije bureka
kako zaraditi sto tisuća nečega
gdje je Božo...

From: U polutami predgrađa
Audio production: Tomislav Krevzelj, Udruga radio mreza 2011

V prítmí predmestia

Počúval som v prítmí predmestia
smutné aj kruté príbehy,
presiaknuté kŕčovitými gestami a alkoholom.
Ked‘ tabakový dym
pohlcoval tváre prítomných,
vyhadzovali ma tie príbehy z tržnice na ulicu,
z hory do jaskyne,
boli prísl‘ubom teplého lôžka a pôžitku,
ubližovali, vyrážali dych.

Ako vyjst‘ zo susedovej skrine?
Kto stratil nevinnost‘ po bureku?
Ako zarobit' stotisíc niečoho?
Kde je Božo?
Život za generála?

Počúval som, vravím, v prítmí predmestia
smutné aj kruté príbehy,
presiaknuté kŕčovitými gestami a alkoholom.
Po rokoch slová bezdomovca
a slová policajta, l‘úbostné scény
a výjavy násilia sa usadili
vo večernej ruži,
ktorá ma kŕmi,
ktorej nemôžem ujst‘.

Ako vyjst‘ zo susedovej skrine?
Kto stratil nevinnost‘ po bureku?
Ako zarobit' stotisíc niečoho?
Kde je Božo?
Život za generála?

Dnes vlastním fakticky iba jeden príbeh,
čo ma celkom opantal.
Nemôžem už odtrhnút‘ lupienok, zabudnút‘ na tvár človeka,
čo plamenne prednáša pred výkladmi hostincov.
Každú noc mi ruža opakuje:
Tento svet je pavúčia siet‘,
do ktorej sa zapletieš,
len čo sa prestaneš bát‘ pavúka.
Aj ked‘ tu bola už pred tebou,
si presvedčený, že akurát ty si ju začal pliest‘.

Áno. V prítmí predmestia
som dlho počúval smutné a kruté príbehy,
presiaknuté alkoholom a kŕčovitými gestami.
Teraz sú ony mojím horizontom a hranicou.
A domov, ktorý si, ako občiansky,
nesiem do centra mesta,
ak sa ma tam niekto opýta, kto som,
bez váhania mu porozprávam,

ako vyjst‘ zo susedovej skrine,
kto stratil nevinnost‘ po bureku,
ako zarobit' stotisíc niečoho,
kde je Božo?

Preložil Karol Chmel