die vogeluhr. sonnenaufgang 4.30 uhr. mitte mai.

3.00 uhr (gartenrotschwanz): die geschichte deines vaters
ist tief in die erde vergraben.
3.10 uhr (rotkehlchen): man wird diese erde dir ausheben.
3.15 uhr (amsel): alle die du jemals geliebt hast sind dahin
gegangen wo es sie nicht mehr gibt.
3.20 uhr (zaunkönig): und die blitzlichter die kurz
in deinen augen nachleuchten grinsen sich eins.
3.30 (kuckuck): und die lieben sternlein
summen wirkönnenwirkönnenwirkönnenesdirnichtgeben –   
3.40 (kohlmeise): hinter dem sturm ist ein sturm.
3.50 (zilpzalp): hinter dem stern ist ein stern.
4.00 (buchfink): ich gehe durch meine stadt und es ist
nicht meine stadt durch die ich gehe.
4.20 (haussperling): ich denke mich und ich bin es
nicht der mich denkt.
4.40 (star): der winter der mir den schlaf bettet
in den ich meinen schlaf bette.


als weckreiz für vögel dient ein bestimmer grad der helligkeit. dieser
helligkeitsgrad ist für jede singvogelart so genau bestimmbar, dass
man sich im frühjahr vom ruf eines singvogels wecken lassen kann.

© Arne Rautenberg
From: vermeeren
Köln: Darling Publications, 2006
Audio production: Literaturwerkstatt Berlin 2008

vtáčí budíček. východ slnka o 4.30 ráno. v polovici mája

3.00 ráno (žltochvost): príbeh tvojho otca
je pochovaný hlboko v zemi.
3.10 ráno (červienka): túto zem raz tebe vyhrabú.
3.15 ráno (drozd): všetci, ktorých si kedy miloval
odišli tam, kde nie sú.
3.20 ráno (oriešok): a blesky, ktoré sa nakrátko
odrazia v tvojich očiach sa škodoradostne škeria.
3.30 ráno (kukučka): a milé hviezdičky
hmkajú nemôžemenemôžemenemôžemetitodať
3.40 ráno (sýkorka): za búrkou je búrka.
3.50 ráno (kolibkárik): za hviezdou je hviezda.
4.00 ráno (pinka): kráčam svojím mestom a mesto
ktorým kráčam, nie je moje.
4.20 ráno (vrabec): myslím seba a
nie som to ja, čo myslí mňa.
4.40 ráno (škorec): ako mi zima ustelie spánok
v takej zime budem spať.

Vtáky sa prebúdzajú na určitý stupeň svetla. Tento stupeň
svetla je charakteristický pre jednotlivé druhy spevavých vtákov,
takže na jar sa dá ich volanie používať ako budíček.

Z nemeckého originálu preložila Katarína Motyková