Martin Solotruk
english
(TRAKL TRACK)
bledý tieň sestry…
…to, čo presvitá z krehkých tiel rastlín
i z jesenných smútkov, z tvárí dievčat
vyľakaných dospelosťou.
Pery roztrhnuté slovom.
Na zvítanie.
Rozlúčka
s nedotknuteľnosťou.
Za múrmi mäsa a mrežami kostí
duša zviera.
Brodíš sa tmou a tiene ti svietia na cestu.
Zvieraš drahocennú brošňu –
tiene ti nedajú dýchať.
Sedíme naproti sebe: ja a televízor.
Naše pusté tváre padajú do noci,
zlomené a čoraz viac podobné tieňu.
Tieňu bledému ako tvoje pery, sestra.
Zastavený melanchóliou pred čiernym jazerom,
stojím a pozerám, ako časom rastie tieň.
Nehybnosť odviala stopy,
iba krídla tu môžu pomôcť.
Ale tieň je priťažký, sestra.
From: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica
(TRAKL TRACK)
a faint shadow of a sister...
...that which emanates from fragile translucent bodies of plants
and autumn melancholies, faces of girls
frightened by coming of age.
Lips split open by a word.
To greet.
Farewell
with being untouchable.
Beyond the walls of flesh and grilles of bones
A cornered soul.
Wading through the dark, the shadows illuminate your way.
As you grasp a precious brooch,
the shadows don`t let you breathe.
We sit facing each other: the TV and I.
Our desolate faces fall into the night,
broken and ever more resembling a shade.
A shade as faint as your lips, my sister.
Halted by a melancholy, right before a black lake
I stand and watch a shadow grow through time.
The immobility blew all tracks away,
now nothing but wings can help.
But alas, the shadow`s all too heavy, dear sister.