Pavol Lukáč
slowakisch
ADIM ÖLÜM
bu şehrin koynunda süzülen benim
çığlığım kırbaçlayan geceyi
tükenmeyen, kırılmayan
neden hep sedef kakmalı bıçaklar
neden derviş ahı gibi bir bordo gül
neden gümbür gümbür süzülüşü dudaktan
evet biliyorum siz de düşkünsünüz maviye
biliyorum bordo gül kanı anımsattı
soldu çiçeği şarkınızın
ama nasıl söylemeli
bu şehrin koynunda süzülen benim
ister kan olur otururum gözlerinize
ister kör kurşun sokaklarda
bu şehrin koynunda süzülen benim
ne kadar gizleseniz de adımı mektuplarda
tüm fotoğraflarda varım
bir ucu kırık biraz mahzun
çünkü bu şehrin koynunda süzülen benim
benim kuyruklarda sizi bekleyen
her an her yerden çıkan
karanlık köşelerde
gecenin içinde
ve her kapının ardında
benim sizi bekleyen
aralık 1981
MOJE MENO JE SMRŤ
to ja pretekám hruďou toho mesta
výkrik bičujúci noc
večný, neprerušený
prečo sú všetky nože vykladané perleťou
prečo je bordová ruža ako plač derviša
prečo tečie z pier ako búrka
áno, viem, že aj ty máš rada modrú
viem, že bordová ruža ti pripomenula smrť
kvet tvojej piesne uvädol
nuž, ako to len povedať
to ja pretekám hruďou toho mesta
buď sa uložím do tvojich očí podliatych krvou
alebo sa stanem prekliatou guľkou v uliciach
to ja pretekám hruďou toho mesta
aj keď sa veľmi snažíš ukryť moje meno v listoch
som na všetkých fotkách
s ohnutými rohmi a trochu smutných
to ja pretekám hruďou toho mesta
to ja čakám na teba v radoch
to ja sa zjavím hockedy a hockde
v tmavých kútoch
uprostred noci
a za dverami
to ja na teba čakám
december 1981