Začiatok v d-mol, natoľko sa dá spoľahnúť
Na ucho v uchu, tón v sne
Pripomína horúčkovitý začiatok,
Ktorý napína struny pod prstami,
Molová tercia, s časovým posunom a vsadená
Medzi piliere holej kvinty,
Komorný tón ako tabula rasa,
Ktorá všetko znesie: každú nasledujúcu myšlienku,
Ktorá sa napína, šíri, skláňa,
Kým mesiac nervózne a chladne
Leje do izby svoje priame svetlo,
Z ktorého vysal všetko teplo,
Kým nezarinčí na zemi
A neotrasie mäkkýša v hlave:  
Slimáka v ulite, tenkého
A skrúteného ako detský prst,
Žiadne čudné kostičky,
Ktoré kedysi obhrýzala ryba,
Kedysi, keď všetka hudba bola len vzdialená budúcnosť.

Ráno celistvej prítomnosti
Exponuje sluchový zmysel, sluch a zmysel
Mimo rušivej fyziológie: oddane
Vydaný napospas intervalom, ohlušujúcemu
Ohňostroju peknej posadnutosti, posadnutý
Krásou, hrôzou a úpadkom,
Faksimile sú odkódované v notovom zázname
Voľné nervové zakončenia muža,
Ktorý sa opil priezračnou triezvosťou:
Na stranu rotujúce symetrie,
Husté súkvetia, girlandy,
Ligotavé ornamenty, nevľúdne naklonené
Na stranu, navrstvené, odsunuté, zrútené
Obrysy, naskladané metre,
Nechtami do krvi vyškrabané
Do vápenatých stien kostola,
Až sa niečo odlúpi: červené vápno,
Moc, ktorá sa zbiera v prvom tóne,
Opakujúci sa záver vlastných ciev –