Martin Solotruk 
ÜbersetzerIn

auf Lyrikline: 23 Gedichte übersetzt

aus: estnisch, isländisch, slowakisch, deutsch nach: slowakisch, englisch

Original

Übersetzung

***[Skalpell ja metronoom]

estnisch | Doris Kareva

Skalpell ja metronoom
mu isa klaveril
enda vahel hoidsid vaikust,
kui ma olin laps.

Nüüd alles, aegamööda,
olen hakanud kuulma,
mõistma
nende kummalisi lugusid.

Imeõhukeseks ihuvad need aja.

© Doris Kareva
aus: Aja kuju
Tallinn: Verb, 2005
Audio production: Eesti Kirjanduse Teabekeskus 2014

***[Keď som bola dieťa]

slowakisch

Keď som bola dieťa,
skalpel a metronóm
na klavíri môjho otca
striedavo držali ticho a napätie.

Až teraz, s postupom času,
som začala vnímať,
a chápať
tie ich čudne dospelé príbehy.

Ako si naostro plynie čas.

Translation: Martin Solotruk

***[„Ai!“]

estnisch | Hasso Krull

„Ai!“ „Palun vabandust.“
„Ai! Palun vabandust.“ „Ai!“
„Palun vabandust.“ „Miks?“
„Palun vabandust, et ma sind hammustasin.“

„Ai, palun vabandust!“ „Ai!“
„Palun vabandust! Ai!“
„Palun vabandust, et ma sind hammustasin,
kui sa ütlesid ai.“

„Palun vabandust.“ „Miks?“ „Palun vabandust.“
„Palun vabandust, ai!“ „Miks?“
„Palun vabandust, et ma ütlesin ai,
kui sa mind hammustasid.“

„Ai!“ „Palun!“ „Vabandust!“ „Ai!“
„Miks?“ „Vabandust, ai!“ „Palun vabandust,
et ma palusin vabandust,
kui sa ütlesid ai.“

© Hasso Krull
aus: Neli korda neli
Eesti Keele Sihtasutus, 2009
ISBN: 9789985792568
Audio production: Eesti Kirjanduse Teabekeskus [Estonian Literature Centre], 2014

***[„Au!“]

slowakisch

„Au!“ „Prepáčte.“
„Au!“ „Prepáčte.“ „Au!“
„Prepáčte.“ „Prečo?“
„Prepáčte, ak som vás pichol.“

„Au!“ „Prepáčte.“
„Au!“ „Prepáčte.“ „Au!“
„Prepáčte, ak som vás pichol, keď
ste sa ozvali au.“

„Prepáčte.“ „Prečo?“ „No prepáčte.“
„Prepáčte prosím, au!“ „Prečo?“
„Prepáčte prosím moje au,
keď ste ma pichli.“

„Au!“ „Prosím!“ „Prepáčte!“ „Au!“
„Prečo?“ „Prepáčte mi au!“ „Prosím prepáčte
mi tú prosbu o prepáčenie,
keď z vás už vyšlo au.“

Translated by Martin Solotruk

***[Tee sees on augud]

estnisch | Hasso Krull

Tee sees on augud. Maa sees on augud.
Kui astun edasi, märkan: saabastes on augud.
Sealt paistavad sokid, mille sees on augud,
näen seda ja tean, sest mu pealuus on augud.

Kui vihm sajab veele, on vee sees augud.
Piisad löövad, mina kuulen, sest mu kõrvades on augud:
seisatan ja hingan, sest mu nina sees on augud,
kõnnin edasi ja mõtlen. Jah, mu mõtetes on augud.

Minu sõnades on augud. Lao-zi meelest oli
kõige rohkem vaja tühjust -- aga ütle, sõber,
milleks tühjus, kui seal poleks aina
augu kõrval augud? Suured augud. Väiksed augud.

Olemine on augud. Sünd ja surm on augud.
Universumis mustad augud -- ehk saab sealt välja,
kuhugi, kus on võib-olla teistmoodi augud.
Väljapääsud on augud. Suu, süda, soolikad -- augud.

© Hasso Krull
aus: Neli korda neli
Eesti Keele Sihtasutus, 2009
ISBN: 9789985792568
Audio production: Eesti Kirjanduse Teabekeskus [Estonian Literature Centre], 2014

***[Táto cesta je samá diera]

slowakisch

Táto cesta je samá diera. Celá zem plná dier.
Každým krokom vidím viac: aj topánky mám deravé.
Cez diery sa mi aj ponožky derú na svetlo.
Vidím čo vidím len preto, lebo aj v lebke mám pár dier.

Stačí pár kvapiek a diery vznikajú aj vo vode.
Počujem, ako to vzniká, kvapka za kvapkou, lebo aj uši mám deravé:
Dokážem postáť a dýcham, lebo aj v nose som objavil pár dier.
Idem a myslím. Myslím, že sa predieram dierami.

Veď diery mám aj v slovách. Lao Ce mal tiež jednu takú myšlienku,
že všetko môže vniknúť iba z prázdnoty – ale povedzme si úprimne, priatelia,
čo by to bolo za prázdnotu, keby nebola celá
iba z dier. Celý vesmír dier. Diera na diere. Dieriská. Dierky.

Diery proste sú. Životodarne všeobjímajúce. Zrodenie aj smrť sú diery.
Aj každý kozmos definuje iba diera, ehm, čierna – onen povestný otvor
do iných končín plných dier.
A nakoniec aj vývody a východy sú len diery. Srdce, ústa, vnútornosti, všetko samá diera.

Translated by Martin Solotruk

Ég er bréfshaus

isländisch | Eiríkur Örn Norðdahl

Ég er dagsetning, staður

            Ég er formlegt kurteisisávarp.

            Ég er opnunarsetning. Ég er kynningarsetning. Ég er
setning sem rekur erindi, sem rekur erindi, rekur erindi. Ég er sár
bón örvæntingarfullrar manneskju. Ég er reiðinnar býsn af hógværð.
Ég er lýsing á stórkostlegum afrekum. Ég er ítrekun hógværðar. Ég
er upptalning, upptalning, upptalning.
            Ég er frekari útskýring, nánari útlistun. Ég er ítrekun
sárinda, frásögn af eymd. Ég rek fingur í gröft opinna sára. Ég
höfða til mennskunnar. Ég höfða til samviskunnar. Ég höfða til
sektarkenndar vegna atburða horfinna tíma. Ég fer viljandi með
ósannindi.
            Ég er upphaf frásagnar. Ég er útskýring á aðstæðum. Ég er
vísun í aðra sögu. Ég er miðja frásagnar. Ég er ris. Ég er uppgjör. Ég
er frágangur. Ég er málsháttur sem tekur saman söguþráðinn á
einfaldan hátt. Ég er ný túlkun á boðskap sögunnar.
            Ég er uppástunga um málalyktir. Ég er enn frekari ítrekun
sárinda. Ég er bruðlun óljósra hótana. Ég er aumkunarvert
sársaukaóp. Ég er örvænting að níu tíundu hlutum og reiði að
einum tíunda hluta. Ég er boð um kynferðislega greiða. Ég er lýsing
á staðsetningu og tíma. Ég er símanúmer.


            Ég er formleg kurteisiskveðja.

                                    Ég er undirskrift
                                    Ég er nafn

© Eirikur Örn Norddahl
Audio production: Literaturwerkstatt Berlin 2010

Záhlavie som ja

slowakisch

Tu som dátum, miesto

           Tu som formálny pozdrav

           Ja je otváracia veta. Ja je veta uvádzacia. Ja je veta, ktorá
načina agendu, ktorá načina agendu, agendu podstaty. Ja je
volanie zúfalca. Ja je vznešenost' v najskromnejšej forme. Ja
je mýtus o vel'kých úspechoch. Ja je potvrdenie úspornosti. Ja
je dlhý zoznam a výpočet všetkých mozných vecí.
           Ja sú aj d'alšie vysvetlenia, detailné výklady. Ja je aj
vyústenie prosíkania, narácia zúfalstva. Ja je zdvihnutý prst,
ktorý vráža do hnisu otvorených rán. Ja je pasák l'udstva.
Dáva zabudnút' na vinu za deje dávno minulé. Ja klame
celkom vedome.
           Ja stojí na začiatku rozprávania. To ja som vysvetlenie
okolností. Ja som alúzia na cudzí príbeh. Ja ohniskom
rozprávania. Ja som zápletka, ja som rozuzlenie. Ja som
záver. Ja som floskula, ktorá jednou vetou zhŕňa celý príbeh.
Ja som nová interpretácia, starého príbehu.
           Ja som náznak záveru. Som ten tichý úpenlivý podtón
prosíkania. Som hromobitím prázdnych hrozieb. Som
bolestinskym výkrikom bolesti. Som koktailom deviatich
desatín zúfalstva a jednej čistého hnevu. Som prísl'ubom
erotickej láskavosti. Som prienikom daného miesta a času.
Som telefónny kontakt.

           Zostávam formálnym pozdravom

            ______ Tu podpísaný ja som________
                              Meno som ja

Translation: Martin Solotruk

...og orðið var Clint

isländisch | Eiríkur Örn Norðdahl

Öllum að óvörum
reið haikan um sveitir
með allt á hornum sér,
búin beittum eggjum,
og tók að höggva bragarhætti
hægri vinstri.

Í minni pokann létu
kynstrin öll af atómljóðum,
höfuðstafirnir vegnir með veggjum
blæddu stuðlum um strjúpann.

Kviðlingur einn um ástina
laugaði hvarma sína,
einmana á skítugum bedda
skíttur út næturgreiða,
lygin var megn og
hann dó þrátt fyrir það.

Máttugustu ljóðabálkar
–jafnvel allsráðandi dellur–
lágu út úr sér iðraðir,
augljósir, drepnir æ ofaní dagsins aí,
jafnvel þeim var ekki eirt lífs.

Hliðstæður, andstæður,
endurtekningar,
merkingarleysur, stúfar,
uppskafningar
og lágkúrur
stundu í takt við
gný dauðans
þegar húsum reið
japanskur bragarháttur
með krosslagða fætur,
eitt orð yfir annað
af allt að því óskammfeilinni
Ró.

Síðust féll haikan sjálf á hnén,
rak upp stríðskvein,
lyfti sveðjunni hátt yfir höfuð sér,
og rak sig í gegn.

© Eirikur Örn Norddahl
Audio production: Literaturwerkstatt Berlin 2010

… a slovo bolo pritom s Clintom

slowakisch

Na prekvapenie takmer všetkých
sa zrazu haiku prehnalo krajinou
ako v nálete tesne nad zemou,
a pravidelnou vrtul'ou
sekalo metrum
hlava-nehlava.

Armády vol'noveršovej poézie
boli rozsekané na franforce
epištoly krvácali na múroch nárekov
vyvracali krv v cezúrach.

Kuplet lásky
ronil slzu za slzou
ako panna na usedavej vál'ande
ešte vlhkej po minulej noci
vzlykal èosi dojemné
ale aj tak schytal svoje ako ostatní.

Aj šampióni najt'ažšej lyricko-epickej váhy
– so svalmi, ktoré vošli do dejín –
èakali horeznak s kolenami od seba
odpísaní, na doraz, raz a ešte raz,
nezostali veru ani oni ušetrení.

Paralely, opozitá,
tézy, antitezý,
leitmotívy, stopy,hyperboly,
paraboly,
už z posledného stonali do pravidelných rytmov
virvary hrdelnej porážky,
ked' sa zrazu ukázalo, že uletené japonské
metrum
prehučalo pol'ami.

Translation: Martin Solotruk

(TRAKL TRACK)

slowakisch | Michal Habaj

bledý tieň sestry…

…to, čo presvitá z krehkých tiel rastlín
i z jesenných smútkov, z tvárí dievčat
vyľakaných dospelosťou.

Pery roztrhnuté slovom.
Na zvítanie.
Rozlúčka
s nedotknuteľnosťou.
Za múrmi mäsa a mrežami kostí
duša zviera.
Brodíš sa tmou a tiene ti svietia na cestu.
Zvieraš drahocennú brošňu –
tiene ti nedajú dýchať.

Sedíme naproti sebe: ja a televízor.
Naše pusté tváre padajú do noci,
zlomené a čoraz viac podobné tieňu.

Tieňu bledému ako tvoje pery, sestra.

Zastavený melanchóliou pred čiernym jazerom,
stojím a pozerám, ako časom rastie tieň.  
Nehybnosť odviala stopy,
iba krídla tu môžu pomôcť.
Ale tieň je priťažký, sestra.

© Michal Habaj
aus: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica

(TRAKL TRACK)

englisch

a faint shadow of a sister...

...that which emanates from fragile translucent bodies of plants
and autumn melancholies, faces of girls
frightened by coming of age.

Lips split open by a word.
To greet.
Farewell
with being untouchable.

Beyond the walls of flesh and grilles of bones
A cornered soul.
Wading through the dark, the shadows illuminate your way.
As you grasp a precious brooch,
the shadows don`t let you breathe.

We sit facing each other: the TV and I.
Our desolate faces fall into the night,
broken and ever more resembling a shade.

A shade as faint as your lips, my sister.

Halted by a melancholy, right before a black lake
I stand and watch a shadow grow through time.
The immobility blew all tracks away,
now nothing but wings can help.

But alas, the shadow`s all too heavy, dear sister.

English Translation from Martin Solotruk

Zvláštna nutkavá potreba supermarketov

slowakisch | Peter Šulej

zvláštna nutkavá potreba supermarketov
eóny eónov uložená v našich synapsách
umelá príroda s umelými chodníkmi
turisti skauti sokoli odvážne po eskalátoroch stúpajú
mimo mesto v objatí viacprúdových diaľnic betónový ostrov slobody
zachváti národ pri výletoch pri piknikoch… všetci zajedno
masívne útoky dobre plánovanej reklamnej kampane
v prísne vymedzenom epistematologickom poli lovíme informácie: potraviny
konceptuálne inštalácie anonymných umelcov v najdrahších galériách sveta
(oh god! fuck the art!!!)
ústavy pre výskum mimozemskej inteligencie
otázniky a odpovede nad talianskymi cestovinami
naplnený dávny surrealistický sen
keď piano stretne computer

© Peter Šulej
Audio production: Ars Poetica

Strange pressing need of supermarkets

englisch

strange irresistible need for supermarkets
eons of eons embedded in our neural synopses
artificial nature with plastic walkaways
tourists scouts hawks daringly ascending on escalators
beyond the town embraced by multilane highways there is a cement island of freedom
crazes the nation on trips picnics... all as one voice
massive attacks of a well planned ad campaign
in a strictly staked epistemiological field we do fish for information: food
conceptual installations of anonymous artists in the world´s richest galleries
(oh god! fuck the art!!!)
extraterrestial intelligence institutes
qs and as over italian pasta
the old surrealist dream fulfilled
as piano meets a computer

English translation: Martin Solotruk

Zjavné & utajené výhody globalizácie

slowakisch | Peter Šulej

sú;
bozkávať teba my little china girl z mesta pod Andami
s (napr. hispánsko-židovskými) predkami rozhádzanými po celej Európe
kde si sa tu vzala? už sa nečudujem
nad nenápadným pôvabom globalizácie –
schopnosť použiť akýkoľvek sériový port
šanca zvrátiť prekliatie pyšnej veže z počiatku
veď prekrásny motýľ zamával krídlami

všetko naše umenie pod rovnakými hviezdami
netvoríme ale vieme extrapolovať a utkať syntézu
bezproblémovo skákať z punku do establišmentu
konečne a limitne aj perspektívne
na periférii popovej kultúry
s rovnakými mediátormi a obľúbenými domovskými stránkami
píšeme verše o cudzích zážitkoch ako keby boli naše
a hrdinovia večera zvyčajne nie sú hrdinami rána
našťastie rýchlosť premien ostáva neviditeľná
tak tancujeme veselo tancujeme
spolu

a
axis mundi je už na každom rohu
z okolitých chodníkov vytláča sfetované šlapky
znamená to že „Ty si boh“
ja viem… vykrikovali to aj na mňa
ale len keď sa stane skutočne niečo silné ako:
pád prezretej a šťavnatej višne na zem
začne vôbec aspoň niekto vnímať svet?
(nikdy som to naozaj nezažil)

veď preboha
pôvodne nikto nechcel
obsadiť do záberu s digitálnou technikou Japonca
a predsa tam stále je
smeje sa nad tým ako prebieha
polaroidizácia sveta
fotografia za fotografiou naznačuje
že nie celkom každá spomienka je moja
   
konečne vyliečení z psychoanalýzy
poškuľujeme po architektúre a pritom sama vieš:
nikdy neobjímeš celú budovu
za pokus aj keď nie možno priam originálny
to však vždy stojí

tam
hej tam tam
ten kostol za pivovarom nie je od Plečnika
hoci vyzerá presne tak
začiatok vygenerovania novej technológie?

nevadí
po štipľavom curry s jemnými kvapôčkami potu na čele
všetci rovnako slzíme
a beloba papiera nás už viac neoslepuje

zjavné & utajené výhody globalizácie
sú – určite sú…

niekde…

© Peter Šulej
Audio production: Ars Poetica

Apparent & covert advantages of globalisation

englisch

they are,
kissing you my little china girl from a town under the Andes
with (hispanic-jewish) forefathers scattered all over Europe
how come you are here? no longer do I wonder
at dicreet charm of globalisation –
the ability to use any serial port
the chance to avert the spell of a proud tower from the beginning
see the beautiful butterfly has stirred her wings

all of our art under the same stars
we don´t create but manage to extrapolate and weave a synthesis
have no trouble to take a leap from punk to establishment
finally and limitly, and with prospects
on the periphery of the pop culture
with the same mediators and favorite home pages
we produce verses on alien experiences as if they were ours
and heroes of the night tend to be different from the heroes of the morn
fortunately the speed of change remains invisible
as we dance merrily dance
together

and
axis mundi has arrived at every corner
pushing out stoned hookers from the adjacent sidewalks
that means that „You are the God“
I know... I have been cried that at too
but only when something really powerful takes place – like:
a fall of the far too ripened and juicy cherry to the ground
who would ever come to senses of the world?
(I have never seen that happen)

for god´s sake
I mean no one ever wanted
to cast a Japanese into a digital technology shot
and, still, he is still there
laughing at the course of
polaroidisation of the world
a snapshot after snapshot suggests
that every remembrance is not necessarily mine

finally after being cured of psychoanalysis
we peer at architecture even though you know best:
we´ll never be able to embrace the entire construction
but it is still worth a try,
though possibly not the most original of all

there
see there there
the church beyond the brewery is not by Plečnik
although looking identical
starting a new technology generation?

never mind
after spicy curry with fine droplets of sweat on the forehead
we all produce tears
and will no longer be blinded by whiteness of paper

apparent and covert advantages of globalisation
exist – definitely exist...

somewhere...

English translation: Martin Solotruk

X. [Missa vængi missa flug ]

isländisch | Eir

Missa vængi missa flug missa fé missa hús missa bíl missa sjónvarp missa
tölvu missa konu missa mann missa börn missa vini missa vinnu missa
traust missa lánstraust missa andlit missa vit missa kynhvöt missa vatn
missa fóstur missa kúl missa lyst missa marks missa rödd missa hár missa
trú missa sjálfstæði missa áhuga missa þyngd missa sjónar missa svefn
missa glóru missa stjórn missa vilja missa tök missa móð missa völd
missa reisn missa próf missa heyrn missa skyn missa mig missa þig missa
sig missa hana missa hann missa okkur missa ykkur missa þau missa þær
missa þá missa í buxurnar og missa af partýinu

© Eirikur Örn Norddahl
Audio production: Literaturwerkstatt Berlin 2010

X.[Stratené krídla zmeškaný let]

slowakisch

Stratené krídla zmeškaný let straty účtovné stratené domy zastavené
autá mat' na háku zostat' bez telkáča príst' o počítač o ženu aj o
muža zostat' bez detí príst' o priatel'ov o prácu stratit' dôveru príst' o
kredit stratit' tvár príst' o rözum o sexuálny apetít neudržat' strata
plodu strata kontroly strata chuti do jedla strata pojmu o čase
ubúdanie vlasov strata viery strata nie závislosti strata záujmu aj pár
kíl navyše slabnúci zrak prichádzame o spánok o zdravý rozum príst'
o sebaovládanie stratit' vôl'u strata kontroly zvierača strata moci
strata dôstojnosti strata sluchu strata hmatu strata seba strata teba
strata sa strata jej strata jeho strata nás strata ich všetkých čo
prirodzene prišli aj o gate aj o radost' z toho, čo nasleduje.

Translated by Martin Solotruk

Tantal

deutsch | Sylvia Geist

fast gestillt
das vom tage zelebriert. einziges knistern das ineinander
knicken der felder äußeres inneres der wechsel der rubrik
gebote gegen suche. als-ob-grammatik geübt an weichen preisen und
im handausstrecken abgeschmiert kaum durchgefragt zum peinlichen geheimnis
der ellipsen: nicht genug gewollt da zu gebraucht
gewesen. abgelesen: erneut trennte sich ohne einen konsens
der glühfaden vom abend zerfleddert wie unterm sternum
das morsen ein menetekel das weiter deinem horizont abgeht. kilo um
kilo um

die stirn
watte dem zinnober der kreuzungen. warten. waten. dagegen
ohne ende befeuert vom durchsichtigen corpus der nächsten frage
bitte als ob es wohin ginge so sichs dreht
bloß um den wirbellosen durst und eben so
die taktung des organs. anschluss! zufluss! mehr luft
als blut im blut die schwimmblase der kranken
stelle angenäht die deine götter kränkte doch: damit
wirst du aufs neue wollen können müssen in der schwebe kleben
bleiben cumulus

homunkulus komischer
akrobat wirst drohen. toben. stehen. dem spiegel zu
wirst sehen. kitteln winken. betteln. schau: ihr zwinkern. weiße
schlitze. nächte wirst du wissen dürfen wollen amplituden
ums liebe grüne wellen systolischer stürme im kontainer
der brust das flackern wenns herz den diagrammen
seine taue windet. dümpelnd die pfütze am seichtloch
mund gib zu: was tatest was tätest du
nicht. noch mal das blinken. der strom. als ob nicht um
zu sinken.

© Sylvia Geist
aus: Zyklus: Periodischer Gesang. unveröffentlicht
Audio production: 2006, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Tantal

slowakisch

takmer utíšené
čo deň ponúkol na uctievanie. osamelé šušťanie jedného do druhého
zalomenie polí vonkajšie vnútorné niečo za niečo
prikázania možnosti. pseudogramatiky vo voľných hodnotách a
vo vystretí ruky skreslené sťažka preverené otázkami k rozpačitému tajomstvu
elíps: záujem nedostatočný, preto nepoužívanie, ďalej.
čítame: koniec dialógu bez konsenzu
žiarivé vlákno unavované večerom ako pod sternom
morseovka menetekel, vymaňujúce sa z osobného horizontu watty za
wattmi

čelo okolo
vata červeň križovatiek. vata vrava vrávoranie. proti tomu
stále pobádanie priehľadného tela ďalšej otázky
prosím akoby všetko čo sa točí, akoby niekam viedlo
zjasna bezstavovcový smäd a práve tak
číselné impulzy orgánov. prípoj! prítok! viac vzduchu
než krvi v krvi plávací  mechúr chorého
miesta zašili urážal bohov v bielom predsa: takto
budeš znova chcieť môcť musieť zostať visieť vo vzducho prázdnote
kumulus

homunkulus komický
akrobat budeš sa vyhrážať. zúriť. stáť. zrkadlu
predobraz. trháš biele plášte, prosíkaš. pozri: žmurkajú. biele
natrhnutia noci budeš chceš smieš vedieť amplitúdy
úžasne zelených vlnení systolických búrok v hnisavom koši
hrude kmitanie čo srdce diagramom
vinie ako plachtové laná. vo vzmachu. nepriateľská plytkosť
voda pri ústach. mučivé otázky. čo všetko by si dokázal.
čo už nie. ešte raz to bliknutie. ten prúd. akoby nie nato
aby si opäť klesol.

Z nemeckého originálu preložil Martin Solotruk

SK – Martin Solotruk

slowakisch | renshi.eu [GR-RO-FI-SK-NL-LT-FR-GR]

Predklonení hľadáme ruku, ktorá sa roztápa na sneh.
Tento sneh nie je žiaden lacný šalát, ani malina, no vzchádza
zo spoločného sklonu kinšpirovanej skromnosti
- a tak napokon padá, padá a padá od poslednej vojny, a tak nastoľuje pokojnú
celistvosť celej Európy.
Tento univerzálny sneh vzniká vo vzájomnom preklade
a kryštalizáciou zdanlivo mizivých
foriem, ktoré rastú do anjelskej krásy,
aby preukázali nesmierny úspech dávnej platónskej optiky,
ktorá umožňuje všetkým nahým očiam
precitnúť do živého projektu spracovným názvom Republika.
Sneh si neustále padá, zjavuje zvýšok
snepoškvrnenou nehou, čo odkazuje na uhrančivú
bielu Michelangelovej vízie
magickej kupoly, ktorá vyžaruje nepostihnuteľný prst stvorenia
na všetky možné fraktálne smery
organického rastu dávno zabudnutého apotláčaného priestoru na dýchanie,
ktorý konečne vychádza na svetlo adelí demokraticky,
šíri sa ponad malé horizonty akraje, aby mnohým duchom mladým spravil deň.
Sneh stále prebleskuje a zjavuje, tak dávajme pozor a dýchajme, spojení prekladom.

© Martin Solotruk
Audio production: renshi.eu @ poesiefestival berlin 2012

Slovakia – Martin Solotruk

englisch

Bent over we search for the hand that melts into the snow.
The snow is no cheap salad, no piece of cake, but comes invoked
by our shared tilt to inspiring modesty
- it finally falls, ever since the last of wars, to establish one tranquil
whole over all of Europe.
The universal snow is brought about by mutual translation
and crystallisation of seemingly petty
patterns that rise to grace
to reveal a great revival of Plato´s ancient optics
enabling any naked eye
to awaken to the living thing coined Republic.
The snow keeps emerging from above,
with this immaculate grace, alluding to the alluring
whiteness of Michelangelo´s vision
of radiant cupola mediating the impalpable finger of creation
in all possible fractal directions
of organic growth of the long forgotten and suppressed breathing space
that is now finally brought to light and shared democratically,
beyond small horizons and fringes, to make many a youthful their day.
The snow keeps manifesting, so let us watch out and breathe in a joint translation.

Translation from Slovakian by Martin Solotruk

Silber

deutsch | Sylvia Geist

pappel aus
selbst die gewachsene die blätter aus blättern gelinde
aus sträuchern violen die sämtlich lunaria den lippblütlern aus
 saugt aus distel aus farnen aus fahl das verfahren
der bleiche zu streichen zu putzen das aus kartuschen
karauschen aus auch das bedachte ach bedeck doch den
fuchs

jetzt! aus
wetzen die scharte aus glänze aus wär nicht
wär regen aus milch in der schüssel medaille einseitig
bläulich die augen das häutchen trübt flimmert und flickt
währung der fähre wär fisch wäre zuckergast dieses teilens
von fellen und die aus dem bau seines bauches
sie

wären aus
gänze aus schwärze aus strich dass sie währn
immortelle aus silben gelotet hier länger als linge aus
ungen und punkt: den wurz zieh mir zwiebelchen ziehe
mich raus wieder aus müden matrizen aus mänteln aus
ich stifte kopiere ja plapper mich pappel radiere wachs
aus

© Sylvia Geist
aus: Zyklus: Periodischer Gesang. unveröffentlicht
Audio production: 2006, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Striebro

slowakisch

topoľ
sám zo seba rozhýbava svetlo z vosku holo listy z odlupienkov
jemnosti viazaností plazmonádych chvenia lunaria pyšteky
            letmo sajú z bodľa činy o život z papradia spriadajú
rýdzenie z beloby bledosti do kosti vyveštia leštenia
            kartuší  karasostrieborností rubolíce na dobro zahalený
líškateľ

sme v tom!
čo prebehlo, už neodbehne, trblet náhle neodvratný,
mliečna dráha úsmev tepaný jednostranne očami modravenie
            blanka zavíja ligot pred únikom do tmy
mierou cesty je ryba platidlom oslnivý hrdina delení
            membrán a srsti vypúšťa z brucha nádhery útulnosti
vnútra

boli by
akoby z čiernej hutnosti hĺbky pádom tiaže trvajúce
trvalky slabík vzopätia merania dĺžok a šírok proti ťahmi
            z čoraz jasnejšieho bodu: koreň ťahaj moje cibuľky rozhýb ma
von z unavených matríc z odložených kabátov
            vydávam áno ber si ma ľahkovážnik rozptylovateľ čo taví vosk
do čista

Z nemeckého originálu preložil Martin Solotruk

Program je program

slowakisch | Peter Šulej

program je program
celý čas nám ležal rovno pred očami
ach pokým sme neprišli na to že
program je program

a
zdanlivo
nezanechal informácie o svojom vzniku
o svojich cieľoch & opusoch
prečo a hlavne načo taká rozmanitosť
v každom jednom module celý vesmír
kto ho sem vôbec nainštaloval?
komplikovanosť kľučkovanie v slučkách histórie?
chce sa s nami hrať na slepú babu
v záhradách genetických štruktúr
úloha rýchlosti našich strojov a kryptografie
opakujem: program je program

a pritom interpretácia sa nemusí javiť zložitejšia
od čítania Mechúrika Koščúrika dieťaťom
ktoré v nás stále drieme roky neprebudené
povie len:  

program je program
zdanlivo
nehovorí nič o svojom konci

© Peter Šulej
aus: Návrat veľkého romantika
Audio production: Ars Poetica

Program is program

englisch

program is program
all the time it has been lying right before our eyes
oh until we figured out
that program is program

and
apparently
did not leave any info on its origin
on its goals & opuses
why and chiefly what for all this variety
all of the universe in every single module
why the hell did install it here?
the intricacy, zig-zaging in the loops of history?
it feels like playing a game of blindfolding with us
in the gardens of genetic structures
the role of  speed of our machines and cryptography
let me repeat: program is program


and interpretation does not have to seem any more complex
due to reading Dino Barney by a child
that has been dormant in us for ages
it will just say:

program is program
apparently
saying nothing of its end.

English translation: Martin Solotruk

NAČO NÁM DALI MOSTY KEĎ NÁM ZOBRALI RIEKY?

slowakisch | Michal Habaj

vietor zatajuje dych také pekné sú účesy dievčat
drevený kostolík sa modlí k ich dušiam
čo stratené v bankomatoch prosia o toľko milosti
koľko len unesie účet ich ľahulinkých tvárí

kladú ich ako priesvitné šálky pod nebo
až kým nie sú plné prvého sypaného snehu
pijú z nich nebesá slnko štebot vtákov i ty
vždy vtedy keď roky plynú ale život stojí

//sú to ešte naše duše medzi escape a delete?//

pozri sa ešte raz na vtáky odlietajúce na zimu
do televízorov v každom mávnutí krídel
sa nebo zužuje až z neho zostane iba vráska
kurzor ukazujúci tým istým smerom od nepamäti

na obrazovke už nevidieť nič iba trepot tvárí
ktoré dievčatá kladú na hladinu diskov
ligocú sa dlho do noci kým ti kredit dovoľuje
otvárať videosekvencie ich životov a malých smrtí

//sú to ešte naše telá medzi play a stop?//

nad mestom čupí noc ako čierna mäsiarka
už sa jej v ústach zbiehajú sliny na nevinných
tí na kolenách umývajú si tváre v hmlách
osem storočí starých ďaleko proti prúdu rieky

nájdeš prameň kde ešte žijú slová čisté a sväté
jazyk dievčat ich niesol dnes tých dievčat niet
a slová ležia v ústach starien popolavé čakajúc
na jazyk čo pricvála hnaný krvou nevinných

//sú to ešte naše slová medzi yes a no?//

krajina ukrižovaná na obrazovke je obrazom
utrpenia tých čo raňajkujú v kresle na kríži
a dávno mŕtvi hľadia si do tváre ako na film
ktorý nikdy nevidel vychádzajúce slnko

táto zem pod nohami je kríž ktorý nesieme
skláňame hlavu a sťahujeme sa z internetu
prijímame hostiu a ukladáme sa na disketu
v mene Otca i Syna i Ducha Svätého Enter
 
//sme oheň z ktorého šľahajú krídla vtákov
navždy pripútaných do budúceho popola?//

© Michal Habaj
Audio production: Ars Poetica

WHY DID THEY GIVE US BRIDGES WHEN THEY TOOK OUR RIVERS AWAY?

englisch

(dedicated to Valdemarr van Staveren van Dijk)


the wind hushes its breath so pretty are the hairstyles of the girls
the little wooden chapel is praying for their souls
which lost in bank machines beg for so much mercy
as will sustain the account of their lightandeasy faces

they lay them like translucent cups under the heaven
till they are full with the first sprinklings of the snow
the heavens drink from them the sun the chirrupping birds and you
always when the years are flowing on but life is at a stand

//are these still our souls between escape and delete?//

look once again at the birds flying away for the winter
into television sets with every wave of their wings
heaven is narrowing till it will leave only a wrinkle
a cursor pointing the same way from time immemorial

nothing to see on the screen now but the flutter of the faces
that the girls lay on the surface of the disks
they glitter far into the night as long as your credit allows you
to open the videoclips of their lives and little deaths

//are these still our bodies between play and stop?//

night squats over the city like a black butcheress
the spittle on the innocent is draining into her mouth
these on their knees are washing their faces in the mists
eight centuries old in the distance against the river’s flow

will you find a source where pure and holy words are living
the tongue of girls once bore them now there are no such girls
and words lie in the mouths of crones ashygrey waiting
for a galloping tongue driven on by the blood of the innocent

//are these still our words between yes and no?//

the country crucified on the screen is a picture
of the pain of those who breakfast in an armchair on the cross
and the longdead gaze in each other's faces as if watching
a film that never saw the sun going down

this earth beneath our feet is the cross that we carry
we bow our heads and sign out of the internet
we receive the host and copy it on a diskette
in the name of the Father Son and Holy Spirit Enter

//are we a fire from which the wings of birds are thrashing
fettered forever to the future ash?//

English Translation from Martin Solotruk

NAD PORTRÉTOM DVORNEJ DÁMY

slowakisch | Michal Habaj

Medzi tebou a mnou
niekoľko zanedbateľných storočí
povieva v okne ako záclona.
Sú: diván, kreslá, svietniky na stoloch,
obrazy v ťažkých rámoch, vázy
a chodba, ktorou si v takýto slnečný deň
prešla, celkom samozrejme,
akoby sa toto nikdy nemalo skončiť.
Nepoľujem na prízraky, iba čakám,
kedy cez jemnú pleť plátna
presvitneš hlbšie do miestnosti.   
Za oknami zapadá slnko a lupeň po lupeni
sa ruže i tvoja tvár zatvárajú do nevinnosti
na sklonku leta, tesne predtým,
ako farby na obraze a vône zo záhrad
vsiaknu do tvojej pomalej 11-ročnej krvi…
Nikdy neprejdem tú cestu,
ktorou sa zemeguľa prekotúľala
od teba až ku mne.
A keď vychádzaš z dverí, niet ma,
iba oči mi vlhnú tvojimi slzami.

© Michal Habaj
aus: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica

OVER A PORTRAIT OF A NOBLE LADY

englisch

Between me and you
a few negligible centuries
flutter like a curtain in a window.
Here they are: a divan, chairs, candlesticks on the tables,
paintings in thick frames, vases
and a corridor that you walked through on
a sunny day like this, quite at ease,
as if this were never to come to a close.
I do not hunt for specters, only wait
for you to glisten deeper into the room
through the fine fabric complexion of the screen.
Beyond the windows the sun sets and petal by petal,
the roses and your face withdraw into innocence
at the close of summer, just before
colors of the paintings and odors of the gardens
can soak into your gracious 11-year-old blood...
I can never walk the road
that the Earth rolled over
all the way from you to me.
When the time comes for you to move on, I am gone,
and it is your tears that wet my eyes.

English Translation from Martin Solotruk

Duch satelitu

slowakisch | Peter Šulej

som
duch satelitu
(niečo ako anjel)
šepkám šepkám:
otvorte potichu moju poéziu
akademici 22. storočia

som
duch satelitu
nechcem ti ublížiť
čakám len na vyrozprávanie
bájnych príbehov z dávnych mediálnych bojov

som
duch satelitu
zasuň svoj neuročip
budeme odpočítavať spolu
naše spomienky na budúcnosť

© Peter Šulej
aus: Návrat veľkého romantika
Audio production: Ars Poetica

The spirit of satellite

englisch

I am
the spirit of satellite
(something of an angel)
I whisper whisper:
open discover my poetry quietly
you academics of the 22nd century

I am
the spirit of satellite
dont wanna harm you
I only wait for a reading
of heroic tales of the ancient media combats

I am
the spirit of satellite
empower your neurochip
together we´ll count down
our remembrances of the past

English translation: Martin Solotruk

Možno Možno

slowakisch | Peter Šulej

možno je moje meno možno /
možno je stratená báseň
ktorú všetci tak úpenlivo hľadáme
na najnepredstaviteľnejších miestach
kde sa možno môže dostať len možno

možno chce byť spravodajským dôstojníkom tejto výpravy
preto na seba zobral identitu možna
a zelené sneženie zrazu vykryštalizovalo do obrazu
za ním sa skrýva duch siete – možno

možno má meno zaklínača/zaklínadla
je tajomná formula ukrytá v spisoch ministerstva zázrakov možno?
alebo ide len o systém zrkadiel?
hmm možno

možno (sa) revolučným spôsobom mení medzidňovosť
tam všetky oneskorené správy sú príbehy s nejasným koncom
dočasnosť sa premení na trvácnosť
možno na nemožno

možno žije v ročných dobách
možno je strom vietor dážď mesiac slnko sestra brat
možno je zo zabudnutého semitského kmeňa  ktorý sa kedysi volal možno /
dnes jeho meno nevyslovíš
možno

možno je pán niekto a možno je pán nikto
možno som to ja
možno je moje meno možno

(ten kto mi nadiktoval túto báseň
možno pozná odpovede)

© Peter Šulej
aus: Archetypálne leto
Audio production: Ars Poetica

May be May

englisch

my name may be may
may is a poem lost
that we all so desperately strive to rediscover
and search for in the least plausible places
where only may may ever be allowed

only because it  – may indicate a will to liaison the present mission  
that is why an officer may have acquired identity of a may
and green snowballing suddenly crystallised into a clear picture
that hides a true spectre of the net – it, may  

may is a name of a magician, an oracle
a secret formula classified in the dossiers of a ministry of hocus-pocus may be?
or what continues is nothing but a mirroring system?
well, it may

it may be that inter day span makes some breaking news of transformation
as all delayed stories turn out to be stories lacking a definite point
as the temporal turnes into eternal
and may into dismay

may grows in all seasons of every year
may is a tree and wind and rain and the sun moon siblings
and it may be of an ancient semitic tribe that may have bore the name of may
which may no longer be possible
to atriculate

may may be a Mr. Somebody but may as well may be Mr. Nobody
may may be me
may may be my name may be

(the one who dictated me this poem may know the answers)

English translation: Martin Solotruk

Mýtotvorca

slowakisch | Peter Šulej

odvážne pristupuje k fin de millénaire
s projektom novej legendy
veď staré sú už tak opotrebované
vhodné akurát na pomiešanie
znakových sád – re-dez-interpretáciu

(a tak vlastne všetko začala Rubikova kocka
a aj les počas našich výletov sa začal meniť
dlhočizná niť medzi koánom a matematikou
bola raz navždy pevne natiahnutá)

rozšíriť mýtus o univerzálnom module
zapracovať ho do všetkých synaptických spojení
povedať: „Je to niečo ako Svätý Grál,
len my už teraz vieme, čo všetko robí.
Čo presne? Všetko. Všetko!“

tak toto vôbec nebolo ľahké

(z našich rozmlátených prístavných dokov
vykúkali fantómovia fragmentarizácie
pálili sme po nich mysliac si že sme v počítačovej hre
a ostáva nám ešte množstvo životov
ach omyl to len hrdina
zmenil súbor vzťahy)

mýtotvorca unavene
zavrel oči
zjavil sa známy tvar: korýtko rybničné
s ním budete letieť
ku hviezdam

© Peter Šulej
aus: Návrat veľkého romantika
Audio production: Ars Poetica

Mythmaker

englisch

courageously approaching fin de millénaire
with a project of a new legend
as the old are so worn out
fit for nothing but a remix
of  code sets and re-dis-interpretation

(hence it all started with a Rubic cube

we even saw forests changing before our eyes
and a long thread has been stretched
once and for ever between a koan and math)

to spread a myth of universal module
work it into all synoptic connections
and cry: „It´s a kind of HolyGrail
only we know what it can do.
What exactly? Everything. Evrything!“

to do that was not easy at all

(from our ruined docks
we saw phantoms of fragmentarisation sticking out
we fired at them thinking this is a computer game
and we still have a hell lot of lives.
Oh, error, that was just a hero
altering the file relations)

the mythmaker tiredly
closed his eyes
a familiar shape appeared: a shell
that´s what you´ll fly  
to stars

English translation: Martin Solotruk

MÁRIA Z PETROHRADU

slowakisch | Michal Habaj

Nad tichou nocou sa mihne krídlo večnosti
a na okamih zahalí chrám ako telo dušu.

Topole snežia,
Mária nastavuje tvár spomienkam,
Mária si upravuje účes,
starostlivá, krásna Mária z Petrohradu.

„Buďme aspoň chvíľu navždy spolu,“
poviem, ale Mária kráča 19. storočím.

Topole snežia,
Mária pohládza dušu snením,
ale duša je sťahovavý vták
a Mária už opäť kráča Petrohradom.

„…stačí byť nehybný v nehybnom
a mnoho tisíc odlietajúcich vtákov
preletí tvojím pohľadom,“
poviem a ruka Márie usína mi v dlani.

© Michal Habaj
aus: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica

MARIA OF ST. PETERSBURG

englisch

A wing of eternity flashes above a serene night
and momentarily envelops the temple like flesh to a soul.
 
Poplars are snowballing,
and Maria turns her cheek to memories,
Maria is fixing her hair,
caring, glorious Maria of St. Petersburg.

"Let´s be together forever at least for a moment,"
I say, but Maria keeps walking in the 19th century.

Poplars are snowballing,
Maria tenders her soul with dreaming,
but the soul is a migratory bird
and Maria is back in St. Petersburg, walking.

" ... it´s enough to become immobile within the immobile
and many a thousand departing birds
will fly through your gaze,"
I say and Maria´s hand falls asleep in mine.

English Translation from Martin Solotruk

Lyssa

deutsch | Sylvia Geist

Der Fuchs, weißt du noch, wir verletzten
sein Territorium mit unserem
Erstaunen: Seine Stunde, sein Feld.

Jenseits der Mittellinie gemessen
wir, stolpernd, stockend, Vertreter der Wut
die hier in die Schule ging.

Er stand ganz ruhig, ganz eingefremdet
die Kastanien im Hof, die uns sogar
im schlimmsten Sommer die Aussicht nahmen

auf Hitzefrei, soufflierten ihm
was gegen uns sprach, den Puls, den Impuls
anzutäuschen, das nervöse Spiel des Gelauschs: es

es hinkt, klingt nach
Eisen in ihm – keine Frage, wir
waren es. Wir waren es.

© Sylvia Geist
aus: unveröffentlicht
Audio production: 2006, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Lyssa

slowakisch

Tá líška, veď vieš, to na jej území sme sa ocitli,
nechtiac, s čistým úžasom:
známe ihrisko, neznáma hodina.

Vzdialenosť k spoločnému stredu,  premeriavali sme,
pohľadmi spoza, zrazu strnulí – reprezentanti
nadšenia, s ktorým tou školou zbehli do života.

Stála tam pokojne, v plachých kľučkách sa strácajúca
ako gaštany na dvore, čo nám aj v najhoršom
lete brali výhľad

na voľno vo vlnách horúčav, a našepkávali   
všetko, čo teraz svedčí proti nám: fingovaný pulz, impulz,
nervózna hra strihavých pohybov uší: to ona

zrazu pokrivkáva, ozval sa cudzí
kov - všetko je jasné, my
sme to boli, toto sme boli my.

Z nemeckého originálu preložil Martin Solotruk

DAMASK

slowakisch | Michal Habaj

Táto noc ťa hryzie lunou v tvári.
Ostré zuby veží zažíhajú hviezdy nad mestom,
čierne nebo sťažka klesá do záhrad.
Spievaš si, princezná z laboratórií,
zatvorenou tvárou spievaš si,
v komnatách nehybných a pustých,  
na míle vzdialená vyoperovaným tepnám.
Storočie stroje krehké ako vtáčie srdce
brúsili ťa v hlboký šperk. Dnes
kyborgovia imitujúci rokoko, dvoria ti
s rukami vo vesmíre, ako vo váze s kvetmi.
Napudrovanou tvárou a kovovým telom
líhajú s tebou do mäkkých lôžok z mäsa.
Krvácaš jemnejšie než ruža bozkávaná vánkom
a predsa to nie je krvavá hĺbka tvojho kvetu
čo v kyborgovi vzbudzuje túžbu vanúť.
Pod balkónom spievam o tvojom perleťovom pohlaví
a z veršov tkám neviditeľnú cestičku úteku.
V tej loďke ako v déja-vu sa plavíme
z Kybérie do Bratislavy a Dunaj
je iba nitka v obruse z damasku,  
keď pri šálke čaju noc ma zastihne.

© Michal Habaj
aus: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica

DAMASK

englisch

This very night bites you with the moon in your face.
Sharp glistening teeth of the towers lit up the stars above our city,
as the black sky falls heavily into the gardens.
You are singing, dear princess of laboratories,
you are singing with your face shut,
in the chambers void of a soul, desolate,
miles away from the extracted veins.
The centurian mechanism frail as a bird´s heart
has been cutting you into a deep diamond. Today cyborgs
are imitating rococo, courting you
with their hands in the universe as in a vase of flowers.
Powdered face and iron-bodied,
they lay down with you in soft beds of flesh.
You are bleeding, even more subtly than a rose kissed by a breeze,
and yet it´s not a well of blood deep inside your flower,
that makes a cyborg want to blow and fly.
There I am, under a balcony, singing out your nacreous genitalia,
weaving my lines into an invisible path of desertion.
In this boat, like in a déja-vu, we´re floating  
down from Cyberia to Bratislava and the Danube
is nothing but a little thread in the Damask napery
as the night catches me by surprise near a cup of tea.

English Translation from Martin Solotruk

Besuch in Leiden

deutsch | Sylvia Geist

Aus Strohhalm Balken geworden, schreibt Mahler
nach der Heimkehr, wohin immer (weit ist es nicht
mehr bis New York) doch Freud bleibt ratlos
wie nach einem unlauteren Tausch zurück
als läge nun dieser Balken im Sprechzimmer und
spräche von der Architektur, der er entrissen wurde.

Es geht nicht um Leiden, niemand hier
kann dort gewesen sein, nur die Vorstellung
nehme man ein, die bändigende Haltung vor dem Graben
der sich schon einstimmt. Es ist nicht weit

bald ist Neujahr, bald April
auf dem Atlantik
tanzt der Teufel, der Teufel
tanzt es mit mir, steht da

am Rand von Entwürfen
gelöschter Entwürfe. Leiden ist da nicht mehr
von Belang, auch die Überfahrt vergebens, längst
fiel das Herz der Entzündung anheim, die Vorstellung
der rückkehrenden Zugvögel und wie im Krängen
des Schiffs das Fieber unter die Spanten
sinkt, aber glückt.

© Sylvia Geist
aus: unveröffentlicht
Audio production: 2006, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Z Leidenu navždy domov

slowakisch

Z triesky sa stal trám, píše Mahler
po návrate domov, kamkoľvek (New York
zostáva na dosah) a Freud zasa v pochybnosti
ako po záludnej rozprave
akoby tá tuhosť mohla vypovedať
o architektúre, z ktorej ju náhle vytrhli.
 
Táto bolesť už nemá smer,
z tohto Leidenu sa do nového sveta vracia,
gestami krotiteľa nad hĺbkou,
ktorá sa chystá vyznieť. Všetko krátko,

čoskoro nový rok, zrazu apríl,
čo dvíha Atlantik. Na ňom
tancuje démon
tancuje so mnou, vábi ma

za okraj známych nôt,
kde miznú vznešené koncepty, Tak ďaleko nesiaha
ani tajná moc bolesti, objaviteľské vlny sa vracajú,
v zápale srdce už dávno zhorelo,
no vták v predklone privádza celý kŕdeľ,
sťahovavú rozkolísanosť, loď v búrke  
ktorej horúčka vniká pod rebrá, do hĺbky, a končí v šťastí.

Z nemeckého originálu preložil Martin Solotruk

V ZÁMOCKOM PARKU

slowakisch | Michal Habaj

Vraciam sa po rokoch a či po storočiach, ma princesse.

Iba Európa na mapách zostarla a moria zvráskaveli,
popolavé čelo odráža to isté popolavé nebo.
Oči ťažké, akoby patrili komusi inému, kráčajú
stránkami s detskou erotikou, bezo mňa, ktorého obchádzajú
smútky l`amour courtois. Storočia kamsi odlietajú,
akoby padali kamene zo srdca rytiera v srdci medirytiny.  

Popýtam o ruku tieň vlastnej ruky, čo ma pohladí,
popolavé nebo odráža to isté popolavé čelo.
Prach padá na naše duše a vesmír cinká šepotom úst,
krvácajúcich do lona mŕtveho Slova. Plavé dvorné dámy
roztvárajú barokové oči ako vejáre, v ich jemnej pleti
vädnúce slnko zapaľuje krv, z ktorej sa krúti Zemeguľa.

Roh jednorožca a či McLaren mihne sa mojim zrakom
a zapadne hlboko vo mne. Cvaknú zuby, keď
umelá inteligencia zbiera slnkom napuchnuté tulipány.
Trubadúr opitý vínom z ruží sníva pieseň, čo roztvorí
pery hologramu a viečka nechá klesnúť na šedé obrazovky.
Zlatistá kader leží v dlani a rozvoniava čínskou kuchyňou.  

Cez zastretú obrazovku vidím decentnú spoločnosť nad planétou
a feudála, čo širokým schodišťom vstupuje do apokalypsy.
Medzi prstami držím atómy, jadrové hlavice a satelity
obmývajú rozpadávajúce sa steny planéty, vypárané
pokojnou rukou času. Iné ruky, čo sa nikdy nedotýkali
umelej hmoty, mi chýbajú. Krvavé ústa dvíham z kameňa,

ktorý sa pred storočiami dotkol tvojej pokožky, princezná.

© Michal Habaj
aus: Básne pre mŕtve dievčatá
Audio production: Ars Poetica

IN A CASTLE PARK

englisch

It is me, returning after all these years or else centuries, ma princesse.

Nothing, but Europe has grown old in the maps, and the seas gotten all lined and
                                                                                                       wrinkled,
my pale ash-grey forehead mirroring the sky of the same look.
Eyes heavy, as if belonging to somebody else, traversing
pages laden with child erotica, yet disembodied   
among the inescapable sadnesses of l´amour courtois. As the centuries fly away,
it is as if stones were falling from a knight`s heart in the heart of a facade.

I´ll ask the shadow of my hand for its hand, which will be so tender,
my pale ash-grey forehead mirroring the same look of the sky.
It´s the dust falling on our souls and the universe clinging with the murmur
                                                                                              of mouths
bleeding into a womb of the deceased Word. Fair-haired dames of the court
unfold their baroque eyes like fans. And it is in their fine complexion
where the wilting sun still teases into life the blood that keeps the Globe in motion.

The horn of a Capricorn or a McLaren flashes and whizzes across my sight
only to descend and park deep inside. A jawbone claps as
the AI collects all kinds of sun-swollen tulips.
The troubadour drunk from a wine made of roses, he dreams a song
that will click open the lips of a hologram and let the eyelids fall on grey screens.
A golden lock nests in a palm and smells all around of the best Chinese cuisine.

Through a staticky screen I can see the esteemed congress above the planet
and a feudal who walks down the wide hall right into an apocalypse.
Between my fingers I am still holding atoms, nuclear warheads, and satellites
they wash the crumbling walls of our Earth,
vivisected with a timely hand. I can´t grasp any other hands   
that have never touched artificial matter. I can just raise my bleeding mouth from
                                                                                                        the stone,   

from the stone that touched your skin ages ago, dear princess.

English Translation from Martin Solotruk