Tomaž Šalamun

Sóc carnívor, encara que una planta.
Sóc Déu i home en un de sol.
Sóc una cuca. De mi creix la humanitat.
Jo tinc el cervell completament badat com una
flor per estimar millor. A vegades hi fico
els dits i és càlid. La gent dolenta
diu que els altres, si entren dins seu,
s’ofeguen. No. Jo sóc un ventre.
A dins hi rebo els viatgers.
Tinc una dona que m’estima.
A vegades tinc por que ella m’estimi
més que jo a ella i sóc trist i
apagat. La meva dona respira com un petit
ocellet. El seu cos em descansa.
La meva dona té por d’altres hostes.
Li dic que no, no, no cal tenir por.
Tots els hostes són un de sol i tots són per a nosaltres.
El llumí blanc amb el capet blau m’ha caigut
dins la màquina. M’he embrutat les ungles.
Ara estic pensant què podria escriure.
Aquí viu una veïna. Els seus nens fan molt de
xivarri. Jo sóc Déu i els calmo.
A la una vaig a cal dentista. Dr. Mena,
calle Reloj. Trucaré i li diré que
m’arrenqui la dent perquè fa massa mal.
Sóc feliç quan dormo i quan escric.
Els manyans se’m passen un a l’altre.
Això és necessari. Això és tan necessari
com l’arbre necessita créixer. L’arbre necessita la terra.
Jo necessito la terra per no embogir.
Viuré quatre-cents cinquanta anys.
El Rezabar Tarzs en fa sis-cents que és viu.
No sé si va ser ell en aquell abric blanc
perquè encara no els distingeixo. Per escriure tinc
un altre llit. A vegades m’escampo més que
l’aigua perquè l’aigua és la que estima millor.
La por fereix la gent. La flor es fa més
tendra si la cobreixes amb el palmell. La flor vol
el palmell. A mi m’agrada tot. Ahir vaig
somniar que el meu pare s’ha abocat damunt
l’Harriet. M’espanten les altres dones i
per això no dormo amb elles. La distància entre
Déu i la gent jove és petita.
Dins de Déu sempre hi ha una sola dona i aquesta
és la meva dona. No tinc por que els hostes
m’esquarterin. Jo ho puc donar tot, i encara continua fructificant.
Com més dono, més fruits hi ha. I llavors l’aigua se’ls endu
com una ajuda pels altres. En un planeta hi ha
el centre de recollida per tota la meva carn. Però no sé
on. Qui en begui una mica, serà
feliç. Jo sóc un tubet. Jo sóc Déu perquè
estimo. Tot és aquí dins, en la foscor, re
a fora. Puc il·luminar qualsevol animal.
El ventre em fa soroll. Sentint els sucs del meu
cos sé que estic en gràcia. Hauria d’engolir
els diners dia i nit, si volgués construir
la meva vida i encara, no n’hi hauria
prou. Estic fet per resplendir. Els diners
són la mort. Me’n vaig al terrat.
Per veure el paisatge fins a la Dolores
Hidalgo. És càlid i suau com la Toscana,
però no és la Toscana. Ens hi estem amb la Metka,
mirant. El sol es pon i encara ens hi estem,
mirant. Ella té les mans com un šakti. Jo tinc
el morro d’un animal egipci. L’amor ho és
tot. La cistella de Moisès no s’ha
estavellat mai contra les roques. Uns cavallets petits
s’acosten per un paisatge pla. El vent bufa des de
la Sierra. Jo entro a la boca de la gent amb el cap
endavant i els mato i els pareixo,
mato i pareixo perquè escric.

Já jsem masožravec, ale rostlina.
Já jsem Bůh i člověk v jednom.
Já jsem kukla. Ze mne roste lidstvo.
Já mám dočista rozlitý mozek, jako
květ, abych mohl víc milovat. Občas dám
do něho prsty a jsou teplé. Zlí lidé
říkají, že se v nich jiní lidé
utopí. Ne. Já jsem břicho.
V něm přijímám pocestné.
Já mám ženu, která mě miluje.
Někdy dostanu strach, jestli mě ona
nemiluje víc než já ji, a jsem smutný
a skleslý. Moje žena dýchá jako malý
ptáček. Její tělo mi dá odpočinout.
Říkám jí, ne, ne, není proč se bát.
Všichni hosté jsou jeden jediný a pro nás
všechny. Bílá zápalka s modrou hlavičkou mi
spadla do stroje. Ušpinil jsem si nehty.
Teď přemýšlím, co napíšu.
Tady žije jedna sousedka. Její děti velice
zlobí. Já jsem Bůh a uklidním je.
V jednu jdu k zubaři. Dr. Mena,
calle Reloj. Zazvoním a řeknu, aby mi
vytrhl zub, protože hrozně trpím.
Nejštastnější jsem ve spánku a když píšu.
Mistři si mé podávají z ruky do ruky.
To je nezbytné. To je tak nezbytné
jako pro strom, aby rostl. Strom potřebuje
zemi. Já potřebuju zemi, abych se nezbláznil.
Budu žít čtyři sta padesát let.
Rebazar Tarzs už žije šest set let.
Nevím, jestli to byl on v tom bílém plášti,
protože je dosud nerozeznám. Když píšu, mám
jinou postel. Někdy se rozliju jako
voda, protože voda nejvíc miluje.
Strach lidi zraňuje. Květina je nejměkčí,
když na ni položíš dlaň. Květina má ráda
dlaň. Já mám rád všechno. Včera se mi
zdálo, že se můj otec sklonil k
Harriet. Mám strach z jiných žen a
proto s nimi nespím. Avšak vzdálenost mezi
Bohem a mladými lidmi je nepatrná.
V Bohu je neustále jedna jediná žena, a to je
moje manželka. Nebojím se, že by mě hosté
roztrhali. Já můžu dát všecko, a ještě to poporoste.
Čím víc dávám, tím víc to roste. Potom to odpluje
jako pomoc jiným bytostem. Na jedné planetě
je sběrné centrum pro moje maso. Nevím, na
které. Kdokoli z toho něco upije, bude
štast’ný. Já jsem rourka. Já jsem Bůh, protože
miluju. Všechno temné mám tady, uvnitř, nic
venku. Každé zvíře můžu prosvítit.
Kručí mi v břiše. Když slyším štávy ve svém
těle, vím, že žiju v milosti. Já bych měl
ve dne v noci polykat peníze, kdybych chtěl
vybudovat svůj život, ale ani to by
nepomohlo. Já jsem stvořen pro to, abych
zářil. Peníze jsou smrt. Jdu na terasu.
Odtamtud vidím celou krajinu, až k Dolores
Hidalgu. Je teplo a měkko jako v Toskáně,
ale není to Toskána. Sedíme tam s Metkou a
díváme se. Slunce zapadá a my ještě sedíme a
díváme se. Metka má ruce jako Šakti. Já mám
hubu jako egyptské zvíře. Láska je
všecko. Mojžíšův košík se nikdy
nerozbil na skaliskách. Z rovné krajiny
vycházejí malí koníčci. Od Sierry fouká
vítr. Já vnikám lidem do úst hlavou
napřed a zabíjím je a rodím,
zabíjím a rodím, protože píšu.

Ich bin Fleischfresser, aber eine Pflanze.
Ich bin Gott und Mensch in einem.
Ich bin eine Larve. Aus mir wächst die Menschheit.
Ich habe ein ganz ausgegossenes Gehirn, wie
die Blüte, so kann ich stärker lieben. Manchmal stecke ich
die Finger hinein und sie sind warm. Böse Menschen
sagen, daß andere Menschen in ihm
ertrinken. Nein. Ich bin ein Bauch.
In ihm empfange ich Reisende.
Ich habe eine Frau, die mich liebt.
Manchmal erschrecke ich, daß sie mich mehr
liebt als ich sie, und bin traurig und
niedergeschlagen. Meine Frau atmet wie ein kleiner
Vogel. Ihr Körper beruhigt mich.
Meine Frau hat Angst vor andern Gästen.
Ich sage ihr, nein, nein, keine Angst.
Alle Gäste sind ein einziger und alles für uns.
Ein weißes Streichholz mit blauem Köpfchen ist mir
in die Maschine gefallen. Ich habe mir die Nägel beschmutzt.
Jetzt überlege ich, was ich schreiben soll.
Hier wohnt die Nachbarin. Ihre Kinder machen großen
Radau. Ich bin Gott und beruhige sie.
Um ein Uhr gehe ich zum Zahnarzt. Dr. Mena,
calle Reloj. Klingeln werde ich und sagen, er solle mir
den Zahn ziehen, denn ich leide unmenschlich.
Am glücklichsten bin ich im Schlaf und wenn ich schreibe.
Meister reichen mich von Hand zu Hand.
Das ist notwendig. Das ist so notwendig
wie für den Baum, daß er wächst. Der Baum braucht Erde.
Ich brauche Erde, um nicht verrückt zu werden.
Ich werde vierhundertfünfzig Jahre leben.
Rebazar Tarzs lebt schon sechshundert Jahre.
Ich weiß nicht, ob er es war in diesem weißen Mantel,
denn ich unterscheide sie noch nicht. Wenn ich schreibe,
habe ich ein anderes Bett. Manchmal ergieße ich mich mehr wie
Wasser, denn Wasser liebt am meisten.
Angst verletzt die Menschen. Die Blume ist
am weichsten, wenn du die Hand auf sie legst. Die Blume liebt
die Hand. Ich liebe alle. Gestern
träumte ich, mein Vater beuge sich über
Harriet. Ich erschrecke vor anderen Frauen und
schlafe deshalb nicht mit ihnen. Aber die Entfernung zwischen
Gott und jungen Menschen ist gering.
In Gott ist immer eine einzige Frau, und das ist
meine Frau. Ich habe keine Angst, daß mich die Gäste
zerreißen. Ich kann alles geben, und es wächst noch.
Je mehr ich gebe, desto mehr wächst. Dann schwimmt es fort
als Hilfe für andere Wesen. Auf einem Planeten ist
ein Sammelzentrum für mein Fleisch. Ich weiß nicht
auf welchem. Wer immer etwas davon trinkt, wird
glücklich. Ich bin ein Wasserrohr. Ich bin Gott, denn
ich liebe. Alles ist dunkel in mir, innen, nichts
außen. Jedes Tier kann ich erleuchten.
Mir knurrt der Magen. Wenn ich die Säfte höre in meinem
Körper, weiß ich, daß ich in der Gnade stehe. Ich müßte
Tag und Nacht Geld verschlingen, wenn ich mir
mein Leben einrichten wollte, aber das würde nicht
helfen. Ich bin dazu erschaffen
zu leuchten. Geld ist der Tod. Ich gehe auf die Terrasse.
Von dort sehe ich die ganze Umgebung, bis Dolores
Hidalgo. Warm ist es und weich wie in der Toscana,
es ist aber nicht die Toscana. Dort sitzen Metka und ich, wir
schauen. Die Sonne ist untergegangen und wir sitzen noch und
schauen. Sie hat Hände wie Shakti. Ich habe
ein Maul wie ein ägyptisches Tier. Die Liebe ist
alles. Moses’ Korb ist nie
an Felsen zerschellt. Auf der Ebene kommen
kleine Pferdchen. Aus der Sierra weht
der Wind. Ich fahre den Menschen in den Mund mit dem Kopf
vorneweg und töte und gebäre sie,
töte und gebäre, denn ich schreibe.

I am a carnivore, but a plant.
I am God and man in one.
I'm a chrysalis. Mankind grows out of me.
My brain is liquefied like
a flower, so I can love better. Sometimes I dip
my fingers in it and it's warm. Nasty people
say others have drowned
in it. Not true. I am a belly
I put up travelers in it.
I have a wife who loves me.
Sometimes I'm afraid she loves me
more than I love her and I get sad and
depressed. My wife breathes like a small
bird. Her body soothes me.
My wife is afraid of other guests.
I say to her, now, now, don't be afraid.
All our guests are a single being, for both of us.
A white match with a blue head has fallen into my
typewriter. My nails are all dirty.
I'm thinking hard now what to write.
One of my neighbors has terribly noisy
children. I am God, I calm them down.
At one I'm going to the dentist, Dr. Mena,
Calle Reloj. I'll ring the bell and ask him
to pull my tooth, because it hurts too much.
I'm happiest in my sleep and when I write.
The masters pass me along from hand to hand.
That's essential. It's just as essential as
growing is for trees. A tree needs earth.
I need earth so I won't go mad.
I'll live four hundred and fifty years.
Tarzs Rebazar has been alive six hundred.
I don't know if that was him in the white coat,
I still can't make them out. When I write I have
a different bed. Sometimes I start pouring out more like
water, because water is most loving of all.
Fear injures people. A flower is softest
if you close your hand around it. Flowers like
hands. I like everything. Last night I
dreamed my father leaned across toward
Harriet. Other women frighten me, and
so I don't sleep with them. But the distance between
God and young people is slight.
There's always just a single woman in God, and that's
my wife. I'm not afraid of my guests tearing
me apart. I can give them anything, it will just grow back.
The more I give, the more it grows back. Then it launches off
as a source of help for other creatures. On some planet
there's a central storehouse for my flesh. I don't know
which one it's on. Whoever drinks it will
be happy. I'm a water hose. I'm God, because
I love. Everything dark in here, inside, nothing
outside. I can X-ray any creature.
I'm rumbling. When I hear the juices in my
body, I know I'm in a state of grace. I would have to
consume money day and night if I wanted to
build a life, and still it wouldn't help. I was made to
shine. Money is death. I'll go out on the terrace.
From there I can see the whole countryside as far as Dolores
Hidalgo. It's warm and soft as Tuscany,
though it's not Tuscany. Metka and I sit there,
watching. Her hands are like Shakti's. My
mouth is like some Egyptian beast's. Love is
all. Moses's wicker basket never
struck the rocks. Miniature horses come
trotting out of the level countryside. A wind blows
from the Sierras. I slide headfirst into people's
mouths and kill and give birth,
kill and give birth, because I write.

Yo soy carnívoro, pero planta.
Yo soy Dios y hombre en uno.
Yo soy una crisálida. De mí emerge la humanidad.
Yo tengo el cerebro del todo derramado, como
una flor, para poder amar más. A veces hundo
los dedos en él y está caliente. La gente malvada
dice que otros se ahogan
en él. No. Yo soy una barriga.
En ella recibo a los caminantes.
Yo tengo mujer que me ama.
A veces me asusto, pensando que ella me
ama más que yo a ella, y me pongo triste y
me deprimo. Mi mujer respira como una avecilla
pequeña. Su cuerpo me descansa.
Mi mujer le teme a otros huéspedes.
Yo le digo no, no, no temas.
Todos los huéspedes son uno solo y para todos nosotros.
Una blanca cerilla de cabeza azul se me
ha caído en la máquina. Me he ensuciado las uñas.
Ahora pienso qué es lo que podría escribir.
Aquí tenemos una vecina. Sus niños hacen
mucho alboroto. Yo soy Dios y los tranquilizo.
A la una iré al dentista. Dr. Mena,
calle Reloj. Tocaré el timbre y le diré que me
extraiga la muela porque sufro demasiado.
Mi mayor felicidad es dormir y escribir.
Los maestros me van pasando de mano en mano.
Eso es necesario. Eso es tan necesario,
como el crecimiento para los árboles. Un árbol necesita tie-
      rra.
Yo necesito tierra para no enloquecer.
Yo viviré cuatrocientos cincuenta años.
Rebazar Tarzs vive ya seiscientos años.
No sé si era él con ese abrigo blanco
porque no los distingo todavía. Cuando escribo,
tengo otra cama. A veces me derramo más como
agua, porque el agua es la que más ama.
El miedo hiere a los hombres. Las flores son más
suaves si las acaricias con la mano. Las flores aman
las manos. Yo amo todo. Ayer
soñé que mi padre se inclinó hacia
Harriet. Otras mujeres me asustan,
por eso no duermo con ellas. Pero la distancia entre
Dios y la gente joven es pequeña.
En Dios hay siempre una sola mujer, y esa es
mi mujer. No tengo miedo de que los huéspedes
me destrocen. Yo puedo dar todo y aún vuelve a crecer.
Cuanto más doy, más crece. Luego se va flotando
como ayuda para otros seres. En un planeta
está el depósito central para mi carne. No sé
en cuál. Quienquiera beba algo de esto será
feliz. Yo soy un tubo. Yo soy Dios porque
amo. Todo lo oscuro lo tengo aquí, adentro, nada
afuera. Yo puedo iluminar a cualquier animal.
Me están sonando las tripas. Cuando oigo jugos en mi
cuerpo sé que estoy en gracia. Yo debería
tragar dinero noche y día si quisiera
construir mi vida, y aún no sería
suficiente. Yo fui creado para
brillar. Dinero es muerte. Salgo a la terraza.
Desde allí puedo ver toda la región, hasta Dolores
Hidalgo. El clima es cálido y suave como en Toscana,
pero no es Toscana. Con Metka nos quedamos sentados,
mirando. El sol ya se ha puesto y nosotros seguimos senta-
     dos y
mirando. Sus manos son como las de Shakti. Yo tengo
el morro de un animal egipcio. El amor lo es
todo. La canasta de Moisés nunca
se hizo trizas contra las rocas. Del llano paisaje
salen trotando pequeños caballitos. De Sierra sopla
viento. Yo entro en la boca de la gente con la cabeza
para delante y la mato y doy a luz,
la mato y doy a luz porque escribo.

Olen lihansyöjä, mutta kasvi.
Olen Jumala ja ihminen yhtä aikaa.
Olen kotelokoppa. Ihmissuku kasvaa minusta.
Minulla on aivan nestemäiset aivot, kuin
kukka, että voisin rakastaa enemmän. Joskus upotan
sormeni niihin ja ne ovat lämpimät. Pahat ihmiset
sanovat, että muut ihmiset hukkuvat
niihin. Ei se ole totta. Olen vatsa.
Sen avulla otan vastaan matkailijoita.
Minulla on vaimo, joka rakastaa minua.
Joskus pelkään, että hän rakastaa minua
enemmän kuin minä häntä ja tulen surulliseksi
ja masentuneeksi. Vaimoni hengittää kuin pieni
lintu. Hänen vartalonsa lohduttaa minua.
Vaimoni pelkää muita vieraita.
Sanon hänelle, älä, älä, älä pelkää.
Kaikki vieraamme ovat yksi olento, meille kummallekin.
Valkoinen sinipäinen tulitikku on pudonnut
kirjoituskoneeseeni. Olen liannut kynteni.
Nyt pohdin, mitä kirjoittaisin.
Meillä on yksi naapuri. Hänen lapsensa ovat
hyvin meluisia. Olen Jumala ja saan heidät rauhoittumaan.
Yhden aikaan menen hammaslääkärille, tri Mena,
calle Reloj. Soitan ovikelloa ja sanon, että hänen pitää
vetää minulta hammas, sillä en enää kestä jomotusta.
Olen onnellisin nukkuessani ja kirjoittaessani.
Mestarit siirtävät minua kädestä käteen.
Se on välttämätöntä. Yhtä välttämätöntä
kuin kasvaminen puulle. Puu tarvitsee maata.
Minä tarvitsen maata, etten tulisi hulluksi.
Aion elää neljäsataaviisikymmentä vuotta.
Tarzs Rebazar on jo kuusisataavuotias.
En tiedä, oliko hän se valkotakkinen, sillä
en enää pysty erottamaan heitä. Kun kirjoitan,
käytän eri vuodetta. Joskus alan valua enemmän
kuin vesi, sillä vesi rakastaa eniten.
Pelko haavoittaa ihmisiä. Kukka on pehmein,
kun kiedot kämmenesi sen ympärille. Kukat pitävät
kämmenistä. Minä pidän kaikesta. Kerran
näin unta, että isäni nojasi Harrietiin.
Muut naiset pelottavat minua ja
siksi en nuku heidän kanssaan. Mutta Jumalan
ja nuorten ihmisten välimatka on lyhyt.
Jumalassa on aina yksi ainoa nainen, ja se on minun
vaimoni. En pelkää, että vieraani repisivät minut
kappaleiksi. Voin antaa heille mitä vain, se kasvaa takaisin.
Mitä enemmän annan, sitä enemmän kasvaa. Sitten se lipuu pois
muiden olentojen avuksi. Jollakin planeetalla on
minun lihojeni kokoamiskeskus. En tiedä, millä.
Se joka juo siitä, tulee onnelliseksi.
Olen vesiputki. Olen Jumala, koska
rakastan. Kaikki pimeä on täällä, sisälläni, mitään
ei ole ulkona. Voin läpivalaista jokaisen olennon.
Mahani kurisee. Kuunnellessani ruumiini mehuja
tiedän, että olen armossa. Minun pitäisi
kuluttaa rahaa yötä päivää, jos haluaisin
rakentaa omaa elämää, eikä sekään
auttaisi. Minut on tehty säteilemään.
Raha on kuolema. Menen terassille.
Sieltä näen koko seudun, aina Dolores
Hidalgoon saakka. Se on yhtä lämmin ja pehmeä
kuin Toscana, vaikka se ei ole Toscana. Istun siellä
Metkan kanssa katselemassa. Aurinko laskee ja istumme
yhä katselemassa. Hänen kätensä ovat kuin Šaktilla. Minun
turpani on kuin egyptiläisellä pedolla. Rakkaus on
kaikki. Mooseksen kori ei koskaan
murskaantunut kallioihin. Pikkuiset hevoset
saapuvat tasaisesta maastosta. Tuuli puhaltaa
Sierrasta. Menen pää edellä ihmisten
suuhun ja tapan ja synnytän heidät,
tapan ja synnytän, koska kirjoitan.

Je suis carnivore, mais plante.
Je suis Dieu et homme à la fois.
Je suis une chrysalide. D’où sort l’humanité.
J’ai la cervelle complètement répandue, comme
une fleur, afin de mieux aimer. Parfois j’y enfonce
les doigts, elle est chaude. De méchantes gens
disent que d’autres gens
s’y noient. Non. Je suis ventre.
J’y accueille des passagers.
J’ai une femme qui m’aime.
Parfois je crains qu’elle m’aime
plus que je ne l’aime et je suis triste et
abattu. Ma femme respire tel un petit
oiseau. Son corps me repose.
Ma femme a peur de mes hôtes.
Je lui dis, non, non, n’aie pas peur.
Tous les hôtes ne font qu’un et pour nous tous.
Une allumette blanche à tête bleue est
tombée dans ma machine. Je me suis sali les ongles.
Je réfléchis maintenant à ce que je pourrais écrire.
Nous avons ici une voisine. Ses enfants sont très
turbulents. Je suis Dieu et je les calme.
À une heure, je vais chez le dentiste. Le Dr Mena,
calle Reloj. Je sonnerai et le prierai de
m’arracher cette dent, car je souffre trop.
Mon plus grand bonheur est de dormir et d’écrire.
Les maîtres me font passer de main en main.
C’est indispensable. Tout autant
que pour l’arbre de croître. L’arbre a besoin de la terre.
J’ai besoin de la terre pour ne pas devenir fou.
Je vivrai quatre cent cinquante ans.
Rebazar Tarzs vit déjà depuis six cents ans.
J’ignore si c’était lui dans ce pardessus blanc,
car je les confonds encore. Quand j’écris, j’ai
un autre lit. Parfois, je me répands plus que
l’eau, car c’est l’onde qui aime le mieux.
La peur blesse les hommes. C’est quand on y pose la paume
que la fleur est la plus douce. La fleur aime
ma paume. Moi, j’aime tout. Hier, j’ai
rêvé que mon père se penchait sur
Harriet. Je redoute les autres femmes et
c’est pourquoi je ne dors pas avec elles. Mais la distance entre
Dieu et les jeunes gens est infime.
En Dieu, il n’y a toujours qu’une seule femme, et c’est
mon épouse. Je n’ai pas peur que mes hôtes
m’écartèlent. Je peux tout offrir, tout se renouvelle.
Plus je donne, plus cela repousse. Puis s’éloigne au fil de l’eau
comme l’aide apportée aux autres. Sur une planète se trouve
un centre de rassemblement pour ma chair. J’ignore sur laquelle.
Quiconque en boira connaîtra
le bonheur. Je suis un tube. Je suis Dieu, car
j’aime. Tout est noir là, dedans, rien
au-dehors. Tout animal, je peux l’illuminer.
Ça gargouille. Quand j’entends la sève de mon
corps, je sais que je suis dans la grâce. Il me faudrait
nuit et jour avaler de l’argent, si je voulais
bâtir ma vie, et encore ce serait en
pure perte. J’ai été créé pour
briller. L’argent, c’est la mort. Je vais sur la terrasse.
De là je vois toute la campagne, jusqu’à Dolores
Hidalgo. Il fait chaud et doux comme en Toscane,
pourtant ce n’est pas la Toscane. Assis avec Metka,
nous la contemplons. Le soleil décline et nous sommes
                                                     toujours assis,
toujours contemplant. Elle a les bras de Shakti. Moi, j’ai
la gueule d’un animal égyptien. L’amour est
tout. Le couffin de Moïse ne s’est jamais
brisé contre les rochers. De la plaine
arrivent de petits cheveaux. De la Sierra souffle
le vent. Je donne des coups de tête aux gens,
en pleine bouche, et je les tue et les enfante,
tue et enfante, car j’écris.

Ja sam mesožder, ali biljka.
Ja sam ujedno i Bog i čovjek.
Ja sam buba. Iz mene raste čovječanstvo.
Ja imam posve razliven mozak, poput
cvijeta, tako da mogu jače ljubiti. Ponekad
stavljam prste u nj i on je topao. Zli ljudi
govore da se drugi ljudi utapaju
u njemu. Ne. Ja sam trbuh.
U njemu primam putnike.
Ja imam ženu koja me voli.
Ponekad se uplašim da me ona
voli više no ja nju i tada sam žalostan
i utučen. Moja žena diše poput mlada
ptića. Njezino me tijelo odmara.
Moja žena se boji drugih gostiju.
Govorim joj, ne, ne, nemoj se bojati.
Svi su gosti jedan jedini i za nas sve.
Bijela žigica s modrom glavicom pala mi je
u stroj. Uprljao sam nokte.
Sad razmišljam što da napišem.
Ovdje živi jedna susjeda. Njezina djeca
prave veliku buku. Ja sam Bog i umirujem ih.
U jedan idem kod zubara. Dr Mena,
calle Reloj. Pozvonit ću i reći da mi
izvadi zub, jer previše patim.
Najsretniji sam dok spavam i pišem.
Majstori me predaju iz ruke u ruku.
To je potrebno. To je toliko potrebno
kao i drvetu da raste. Drvo treba zemlju.
Ja trebam zemlju da ne poludim.
Živjet ću četristopedeset godina.
Rebazar Tarzs živi već šest stotina godina.
Ne znam je li on bio u onom bijelom kaputu,
jer ih još ne razlikujem. Kad pišem, imam
drugi krevet. Ponekad se razlijem i više
no voda, jer ona najviše ljubi.
Strah ranjava ljude. Ruža je najmekša,
ako staviš dlan na nju. Ruža voli
dlan. Ja volim sve. Jučer sam
sanjao da se moj otac nagnuo
nad Harriet. Plašim se drugih žena i
zato s njima ne spavam. Ali razdaljina između
Boga i mladih ljudi je mala.
U Bogu je uvijek jedna sama žena i to je
moja žena. Ne bojim se da će me gosti
rastrgati. Ja mogu sve dati i još će izrasti.
Što više dajem, to više raste. Potom otpliva
kao pomoć za druga bića. Na jednoj je planeti
sabirni centar za moje meso. Ne znam na
kojem. Ma tko da popije nešto od ovoga,
bit će sretan. Ja sam cjevčica. Ja sam Bog,
jer ljubim. Sve mi je tamno ovdje, unutra,
izvana ništa. Svaku životinju mogu prosvijetliti.
Kruli mi. Kad čujem sokove u svojem
tijelu, znam da sam u milosti. Ja bih
morao danonoćno gutati novac, kad bih htio
izgraditi svoj život, ali i to ne bi
pomoglo. Ja sam stvoren za to da
sijem. Novac je smrt. Idem na terasu.
Odatle vidim cijeli krajolik, do Dolores
Hidalga. Toplo i mekano je kao u Toscani,
a nije Toscana. Sjedimo tamo Metka i ja
i gledamo. Sunce je zašlo ali još sjedimo
i gledamo. Ona ima ruke kao Shakti. Ja imam
njušku kao egipatska životinja. Ljubav je
sve. Mojsijeva se košara nije nikad
razbila na stijenama. Iz ravna predjela
dolaze mali konjići. Od Sierre puše
vjetar. Ja ljudima s glavom nasrćem u usta,
ubijem ih i rodim,
ubijem i rodim, jer pišem.

Én húsevő vagyok, de növény.
Isten és ember vagyok egy személyben.
Báb vagyok. Belőlem lesz az emberiség.
Agyetekervényeim teljesen szétnyílnak, mint
a virág, hogy jobban szerethessek. Néha odadugom
az ujjaim és érzem, melegek. Gonosz emberek
mondják, hogy más emberek fulladnak
beléjük. Nem. Én has vagyok.
Benne fogadom az utasokat.
Van feleségem, aki szeret engem.
Néha megrémülök, hogy jobban
szeret mint én őt, és szomorú vagyok és
letört. Feleségem úgy piheg mint egy
madárka. Teste pihentet engem.
Feleségem fél a vendégektől.
Azt mondom neki, nem, nem kell félni.
Az összes vendég egyenként és mind miértünk.
Egy kékfejű fehér gyufaszál
beleesett a gépembe. Piszkosak lettek a körmeim.
Van itt egy szomszédasszony. A gyerekei nagyon
lármáznak. Én vagyok Isten és lecsendesítem őket.
Egykor fogorvoshoz megyek. Dr. Mena,
calle Reloj. Becsengetek és megkérem,
húzza ki a fogam, mert nagyon fáj.
Alvás közben vagyok a legboldogabb, és amikor írok.
A mesterek kézről kézre adogatnak.
Ez fontos. Ez annyira fontos,
mint a fának, hogy nőjön. A fának föld kell.
Nekem azért kell a föld, hogy meg ne őrüljek.
Négyszázötven évig fogok élni.
Rebazar Tarzs már hatszáz éve él.
Nem tudom, ő volt-e abban a fehér kabátban,
mert még nem tudom megkülönböztetni őket. Amikor írok,
más ágyam van. Néha még jobban szétfolyok, mint
a víz, mert a víz szeret a legjobban.
A félelem felsebzi az embereket. Legpuhább
a virág, ha ráhelyezed a tenyered. A virág szereti
a tenyeret. Én szeretek mindent. Tegnap
azt álmodtam, hogy apám odahajolt
Harriethez. Megijedek más nőktől és
ezért nem alszom velük. De Isten és a
fiatal emberek között kicsi a távolság.
Istenben örökkön egyetlen nő van, és ez
a feleségem. Nem félek, hogy a vendégek
széttépnek. Én odaadhatok mindent, csak több lesz.
Minél inkább adom, annál több. Aztán elúszik
mint a másnak adott segítség. Egy bolygón van
a húsom gyűjtőhelye. Nem tudom, melyiken. Akárki
iszik belőle, boldog lesz. Cső vagyok. Isten vagyok, mert
szeretek. Minden sötét itt van nálam, a belül nincs
kívül. Minden állatot át tudok világítani.
Korog a gyomrom. Mikor hallom a nedveket
a testemben, tudom, hogy kegyelmi állapotban vagyok. Nekem
éjjel és nappal falnom kellene a pénzt, ha
fel akarnám építeni az életemet, és még az sem
segítene. Én arra vagyok teremtve, hogy
ragyogjak. A pénz halál. Kimegyek a teraszra.
Onnan látom az egész vidéket, Dolores
Hidalgóig. Meleg és puha minden mint Toscanában,
pedig ez nem Toscana. Ülünk Metkával és nézzük
egymást. A nap lemegy és még mindig ülünk és nézzük
egymást. Keze olyan mint Shaktié. Az én
pofám olyan, mint egy egyiptonu állaté. A szerelem
minden. Mózes kosara sohasem
tört szét a sziklákon. A síkságról
lovacskák érkeznek. A Sierra felől fúj
a szél. Fejjel megyek az emberek szájába
és megölöm és megszülöm őket,
ölök és szülök, mert írok.

Io sono carnivoro, ma sono una pianta.
Io sono Dio e uomo allo stesso tempo.
Io sono crisalide. Da me cresce l'umanità.
Ho il cervello che si espande come
un fiore, perché io possa amare di più. Ogni tanto
ci metto le dita dentro e fa caldo. La gente cattiva
dice che gli altri ci annegano.
Non è vero. Io sono la pancia.
Dentro accolgo i viaggiatori.
Io ho una moglie che mi ama.
A volte ho paura che mi ami
più di quanto io amo lei e sono triste
e depresso. Mia moglie respira come un
uccellino. Il suo corpo mi riposa.
Mia moglie ha paura degli altri.
Io le dico, no, no, non aver paura.
Tutti gli altri sono singoli esseri, come noi.
Un fiammifero bianco con la testa blu mi è
caduto sulla tastiera. Mi sono sporcato le unghie.
Adesso sto pensando a cosa scrivere.
Qua vive una nostra vicina. I suoi figli
fanno molto chiasso. Io sono Dio e li calmo.
All'una vado dal dentista, il dott. Mena,
in via Reloj. Suonerò e dirò che mi
tolga il dente, perché sto soffrendo troppo.
Sono il più felice quando dormo e quando scrivo.
I maestri mi passano tra le mani.
Questo è necessario. Questo è necessario così come
per un albero crescere. L'albero ha bisogno di terra.
Io ho bisogno della terra per non impazzire.
Vivrò quattrocentocinquanta anni.
Rebazar Tarzs vive già da seicento anni.
Non so se era lui in quel mantello bianco,
perché ancora non li distinguo. Quando scrivo ho
un altro letto. A volte mi espando più dell'acqua,
perché l'acqua ama più di ogni cosa.
La paura ferisce la gente. Un fiore è la cosa più
tenera, se ci metti sopra la mano. Ai fiori piacciono
le mani. A me piace tutto. Ieri notte ho
sognato che mio padre si chinava su
Harriet. Le altre donne mi spaventano,
perciò non dormo con loro. Però la distanza
tra Dio e i giovani è poca.
In Dio c'è sempre solo una donna, e questa è
mia moglie. Non ho paura che gli altri mi
dilanino. Io posso dargli tutto, e tutto poi mi ritorna.
Più io do, tanto più ritorna. Così diventa
una fonte per le altre creature. Su un pianeta c'è
il centro di raccolta per la mia carne. Non so
su quale. Chiunque berrà sarà
felice. Io sono un tubo dell'acqua. Io sono Dio, perché
amo. Tutto il buio è qui dentro, non
fuori. Posso radiografare ogni animale.
Mi brontola lo stomaco. Quando sento i miei succhi
gastrici so che vivo nella grazia. Io dovrei
giorno e notte inghiottire denaro se voglio
costruire la mia vita, ma ancora non sarebbe
abbastanza. Io sono fatto per
splendere. Il denaro è morte. Vado in terrazzo.
Da lì vedo tutto il paesaggio, fino a Dolores
Hidalgo. É caldo e tenero come in Toscana,
ma non è la Toscana. Là mi siedo con Metka e
guardiamo. Il sole tramonta e ancora sediamo e
guardiamo. Lei ha le mani come Šakti. Io ho
il muso come un animale egizio. L'amore è
tutto. La cesta di Mosè non si è mai
rotta sulle rocce. Dal paesaggio pianeggiante
camminano piccoli cavallini. Dalla Sierra soffia
il vento. Io vado in bocca alla gente con la testa
avanti e li uccido e li partorisco,
uccido e partorisco, finché scrivo.

Jestem mięsożercą, lecz rośliną.
Bogiem i człowiekiem w jednym.
Larwą jestem. Ze mnie rośnie ludzkość.
Mam zupełnie rozlany mózg, jak
kwiat, bym mógł bardziej kochać. Czasem zanurzam
palce w nim i są ciepłe. Źli ludzie
mówią, że inni ludzie w nim
się topią. Nie. Ja jestem brzuchem.
W nim przyjmuję podróżnych.
Mam żonę, która mnie kocha.
Czasem chwyta mnie strach, że ona bardziej mnie
kocha niż ja ją i jestem smutny i
przygnębiony. Moja żona oddycha jak malutki
ptaszek. Jej ciało to mój odpoczynek.
Moja żona boi się innych gości.
Mówię jej, nie, nie, nie bój się.
Wszyscy goście są jednym, dla nas wszystkich.
Biała zapałka z niebieską główką wpadła mi
do pralki. Pobrudziłem sobie paznokcie.
Teraz rozmyślam, co by napisać.
Zyje tutaj pewna sąsiadka. Jej dzieci bardzo
rozrabiają. Ja jestem Bogiem i uspokajam je.
O pierwszej pójdę do dentysty. Dr. Mena,
calle Reloj. Zadzwonię i powiem, żeby mi
wyrwał zęba, bo za bardzo cierpię.
Najszczęśliwszy jestem we śnie i kiedy piszę.
Mistrzowie podają mnie sobie z rąk do rąk.
To jest potrzebne. To jest tak potrzebne
jak dla drzewa, żeby rosło. Drzewo potrzebuje ziemi.
Ja potrzebuję ziemi, by nie zwariować.
Będę żył czterysta pięćdziesiąt lat.
Rebazar Tarzs żyje już sześćset lat.
Nie wiem, czy to on był w tamtym białym płaszczu,
bo ich jeszcze nie rozróżniam. Kiedy piszę, mam
inne łóżko. Czasem rozlewam się bardziej niż
woda, bo woda najbardziej kocha.
Strach rani ludzi. Kwiat jest najbardziej
miękki, gdy kładziesz na niego dłoń. Kwiat lubi
dłoń. Ja lubię wszystkich. Wczoraj
śniłem, że mój ojciec nachylił się ku
Harriet. Chwyta mnie lęk przed innymi kobietami i
dlatego nie sypiam z nimi. Lecz odległość między
Bogiem a młodymi ludźmi jest mała.
W Bogu jest zawsze tylko jedna kobieta, i jest to
moja żona. Nie boję się, że goście mnie
rozszarpią. Ja mogę dać wszystko i jeszcze urośnie.
Im więcej daję, tym więcej rośnie. Potem odpływa
jako pomoc innym istotom. Na jednej z planet jest
punkt zbiórki mojego mięsa. Nie wiem, na
której. Ktokolwiek wypije coś z tego, będzie
szczęśliwy. Ja jestem rurką. Jestem Bogiem, ponieważ
kocham. Wszystko, co ciemne, mam tu w środku, nic
na zewnątrz. Każde zwierzę mogę prześwietlić.
Burczy mi w brzuchu. Gdy słyszę soki we własnym
ciele, wiem, że jestem w łasce. Musiałbym
dzień i noc połykać pieniądze, gdybym chciał
odbudować swoje życie, a i tak by nie
pomogło. Jestem stworzony po to, by
świecić. Pieniądz to śmierć. Pójdę na taras.
Stamtąd widzę całą okolicę, do Dolores
Hidalga. Jest ciepło i miękko jak w Toskanii,
ale to nie jest Toskania. Tu z Metką siedzimy i
patrzymy. Słońce zaszło a my dalej siedzimy i
patrzymy. Ona ma ręce jak Shakti. Ja mam
pysk jak egipskie zwierzę. Miłość jest
wszystkim. Koszyk z Mojżeszem nigdy nie
rozbił się na skałach. Z równiny
pojawiają się małe koniki. Od Sierry wieje
wiatr. Ja wchodzę ludziom w usta głową
do przodu i zabijam i rodzę ich,
zabijam i rodzę, ponieważ piszę.

Eu sou carnívoro, mas planta
Eu sou Deus e homem em um
Eu sou uma crisálida. A humanidade cresce de mim
Eu tenho o meu cérebro completamente derramado, como
Uma flor, para poder amar mais. Às vezes mergulho
Os dedos dentro e está quente. A gente maliciosa
Diz que os outros se afogam
Dentro dela. Não. Eu sou uma barriga.
Nela recebo os viajantes.
Eu tenho uma mulher que me ama.
Às vezes estou com medo, penso que ela
Me ama mais do que eu a ela, e ponho-me triste e
Deprimido. A minha mulher respira como um pássaro
Pequeno. O corpo dela descansa-me
A minha mulher tem medo dos outros convidados
Eu digo, não, não tenhas medo
Todos os convidados são um só e para todos nós
Um fósforo branco de cabeça azul
Caiu na máquina. Os filhos dela
Fazem muito barulho. Eu sou Deus e os tranquilizo
À uma vou ao dentista. Doutor Mena
Rua Reloj. Vou bater na porta e vou dizer que
Me extraia o dente porque sofro demais.
Estou feliz quando durmo ou escrevo.
Os mestres passam-me de mão em mão
Isto é necessário. Isto é tão necessário
Como o crescimento para as árvores. Uma árvore precisa de terra.

Eu preciso da terra para não enlouquecer
Viverei quatrocentos e cinquenta anos
Rebazar Tarzs vive já há seiscentos anos
Não sei se foi ele com essa capa branca
Porque ainda não os distingo. Quando escrevo
Tenho outra cama. Às vezes me derramo mais do que
Àgua, porque a água é que ama o mais.
O medo fere a gente. As flores são mais
Suaves, se a gente as acaricia com a mão. As flores amam
As mãos. Eu amo tudo. Ontem
Sonhei que o meu pai inclinou-se a
Harriet. As outras mulheres me assustam e
Por isso não durmo com elas. Mas a distância entre
Deus e a gente jovem é pequena.
Há sempre só uma mulher em Deus, e essa é
A minha mulher. Não tenho medo que os convidados
Me destrocem. Eu posso dar tudo, e ainda volta a crescer
Quanto mais dou, mais cresce. Depois vou flotar
Como ajuda para outras criaturas. Num planeta
Há o depósito central para a minha carne. Não sei
No qual. Qualquer pessoa que beba daquela coisa será
Feliz. Eu sou um tubo. Eu sou Deus porque
Amo. Aqui dentro de mim tudo está escuro, nada
Fora. Posso iluminar a qualquer animal.
As minhas tripas fazem barulho. Quando ouço os sumos no

Meu corpo, sei que estou em graça. Deveria
Comer dinheiro noite e dia se quisesse
Construir a minha vida e nem isso seria
Suficiente. Eu fui criado para
Brilhar. O dinheiro é a morte. Saio à varanda.
Dali posso ver toda a paisagem até Dolores
Hidalgo. O tempo está terno e doce como em Toscana
Mais não é Toscana. Com Metka estamos sentados
E olhamos. O sol desce e nós ainda estamos sentados
E olhamos. As mãos dela são como as de Shakti. Eu tenho
O focinho dum animal egipciano. O amor é
Tudo. A corbelha de Moisés nunca
Quebrou nas rochas. Da planície
Saem cavalinhos. De Sierra sopra
O vento. Eu entro na boca da gente com a cabeça
Mato e dou a luz, porque escrevo.

Я хищник пополам с растением.
Я Бог и человек в одном лице.
Я куколка, из которой рождается мир.
Мои мозги сверкают и переливаются,
как цветок, ненасытный в любви. Иногда
я погружаю в него пальцы и ощущаю тепло.
Злые языки утверждают,
что так можно утонуть. Я чрево,
носящее в себе досужих попутчиков.
У меня есть преданная, любящая жена.
Иногда мне страшно, что она любит меня
больше, чем я ее, это повергает в уныние.
Дышит жена, как маленький птенчик,
убаюкивает меня своим телом.
Моя жена боится незваных гостей.
Говорю ей: ничего не бойся,
гости придут и уйдут, останемся мы.
Блестящая зажигалка выпала из рук.
Я испачкал пальцы и задумался,
что бы такое написать.
У меня есть соседка, дети ее поднимают
гвалт. Я Бог, который их успокаивает.
К часу иду к зубному врачу. Д-р Мена,
прошу вас выдрать мне зуб - мучение.
Я всегда счастлив во сне и с пером в руке.
Перехожу от одного к другому.
Это необходимо так же, как дереву,
которое растет. Ему нужна земля,
И мне нужна земля, чтобы не сойти с ума.
Жить буду четыреста пятьдесят лет.
Ребазар Тарзс прожил шестьсот лет.
Был ли у него белый плащ - не помню.
Когда пишу, у меня есть запасная кровать.
Я разливаюсь, как большая пода,
она любит выходить из берегов.
Страх угнетает людей. Цветок нежнеет,
когда кладешь его на ладонь. Цветок
и ладонь - родня. И я люблю всех.
Мне снилось, что отец наклонился к Харриет.
Я пугаюсь чужих женщин и никогда
с ними не сплю. Но путь между Богом
и юными краток. Бог дал мне
только одну жeнщину - это моя жена.
Я не боюсь, что гости меня обидят.
Отдам все, что есть. Остальное вырастет.
И достанется страждущим.
На планете есть центр моей плоти.
Не знаю где. Выпейте этой влаги
на счастье. Я сосуд. Я Бог, потому что
люблю. У меня тьма внутри, свет снаружи.
И любое животное собой освещаю.
Урчит - этo соки играют во мне,
на меня снизошла благодать. Я должен
день и ночь пожирать деньги, но все равно
останусь беден. Но я рожден для сияния.
Деньги - смерть. Выхожу на террасу,
передо мной панорама до Долорес
Хидалга. Тепло и влажно, как в Тоскании,
но это не Тоскания. Мы с Меткой сидим
и не наглядимся. Уже закат, а мы всё сидим,
смотрим. У нее руки Шакти. У меня
морда египетского идола. Любовь
всеобъемлюща. Моисеева корзина
висит меж скал. Из тихой долины
выплывают маленькие лошадки. От Сьерры
дует ветер. С головой погружаюсь в тела людей,
убиваю их и вновь рожаю.
Убиваю и рожаю - в этом смысл творчества.

Ja som mäsožravec, ale rastlina.
Ja som Boh aj človek zároveň.
Ja som hmyz. Zo mňa vyrastá ľudstvo.
Ja mám celkom rozliaty mozog, ako
kvet, takže môžem viac ľúbiť. Občas doň
vložím prsty a cítim, že je teplý. Zlí ľudia
vravia, že iní ľudia sa v ňom
utopia. Nie. Ja som brucho.
V ňom prijímam cestovateľov.
Ja mám ženu, ktorá ma ľúbi.
Niekedy sa zľaknem, že ma ľúbi
viac ako ja ju a potom som smutný
a skľúčený. Moja žena dýcha ako mladé
vtáča. Jej telo ma zotavuje.
Moja žena sa bojí iných hostí.
Hovorím jej nie, nie, nemusíš sa báť.
Všetci hostia sú jedným, jediným pre nás všetkých.
Biela zápalka s modrou hlavičkou mi padla
do stroja. Zašpinil som si nechty.
Teraz rozmýšľam, čo mám napísať.
Tuto žije jedna suseda. Jej deti
narobia veľa kriku. Ja som Boh a tíšim ich.
0 jednej idem k zubárovi. Dr. Mena,
calle Reloj. Zavolám mu a poviem,
nech mi vytrhne zub, lebo príliš trpím.
Najšťastnejší som, keď spím a keď píšem.
Majstri si ma odovzdávajú z ruky do ruky.
To je potrebné. To je veľmi potrebné,
tak ako pre strom, aby rástol. Strom potrebuje zem.
Ja potrebujem zem, aby som nezošalel.
Budem žiť štyristopäťdesiat rokov.
Rebazar Tarzs žije už šesťsto rokov.
Neviem, či to bol on, v tom bielom plášti,
lebo ich už veľmi nerozlišujem. Ked’ píšem, mám
inú posteľ. Niekedy sa rozlejem viac ako
voda, lebo voda ľúbi najviac.
Strach ľudi zraňuje. Kvet je najmäkši,
ked’ naň položíš dlaň. Kvet ma rád
dlaň. Ja mám rád všetko. Včera som
sníval o tom, že sa môj otec naklonil
nad Harriet. Bojím sa iných žien, a
preto s nimi nespim. Ale vzdialenosť medzi
Bohom a mladými ľuďmi je malá.
V Bohu je vždy jedna a tá istá žena, a to je
tá moja. Nebojím sa, že by ma hostia
roztrhali. Môžem dať všetko a ešte sa to rozrastie.
Čím viac dávam, tým viac sa to rozrastá. Potom to odpláva
ako pomoc pre iné bytosti. Na jednej planéte
je zberné stredisko pre moje mäso. Neviem, na
ktorej. Ktokoľvek vypije niečo z tohto,
bude šťastný. Ja som rúrka. Som Boh,
lebo ľúbim. Všetko temné mám tu, vnútri,
vonku nie je nič. Každé zviera môžem presvietiť.
Škvŕka mi v žalúdku. Keď počujem šťavy vo svojom
tele, viem, že som v milosti. Keby som chcel
vybudovať svoj život, musel by som deň a noc
hltať peniaze, a ani tak by to
nepomohlo. Som stvorený na to, aby som
žiaril. Peniaze sú smrť. Idem na terasu.
Odtiaľ vidím celý kraj, až po Dolores
Hidalgo. Je tu teplo a mäkko ako v Toskánsku,
ale nie je to Toskánsko. Sedíme tam spolu s Metkou
a pozeráme sa. Slnko zapadlo, ale my ešte sedíme
a pozeráme sa. Ona má ruky ako Shakti. Ja mám
papuľu ako egyptské zviera. Láska je
všetko. Mojžišov kôš sa nikdy
neroztrepal na skalách. Z rovín sem
prichádzajú malé koníky. Od Sierry fúka
vietor. Ja vstupujem ľuďom do úst hlavou
napred a zabíjam ich a rodím,
zabíjam a rodím, lebo píšem.

Jag är en köttätare, men av grönsakstyp.
Jag är Gud och människa i ett.
Jag är en puppa. Människosläktet växer fram ur mig.
Min hjärna har smält som
en blomma så att jag bättre kan älska. Ibland doppar jag
fingrarna i den och den är varm. Elaka människor
säger att andra har drunknat
i den. Det är inte sant. Jag är en mage.
Jag härbärgerar resande i den.
Jag har en hustru som älskar mig
mer än jag henne och jag blir sorgsen
och deprimerad. Min hustru andas som en liten
fågel. Hennes kropp lugnar mig.
Min hustru är rädd för de andra gästerna.
Jag säger till henne: seså, var inte rädd.
Alla våra gäster är en enda varelse - för oss båda.
En vit tändsticka med blått huvud har fallit ner i min
skrivmaskin. Mina naglar är smutsiga.
Jag funderar nu noga på vad jag skall skriva.
En av mina grannar här har väldigt bråkiga
barn. Jag är Gud och lugnar ner dem.
Klockan ett skall jag till tandläkaren, dr Mena,
på Calle Reloj. Jag skall ringa på klockan och be honom
dra ut min tand, för jag har så ont.
Jag är lyckligast när jag sover och när jag skriver.
Mästarna låter mig gå ur hand i hand.
Det är viktigt. Det är lika viktigt som
växandet är för träden. Ett träd behöver jord.
Jag behöver jord så att jag inte blir vansinnig.
Jag skall leva fyrahundra femtio år.
Tarzs Rebazar har levat i sexhundra.
Jag vet inte om det var honom jag såg i den vita rocken.
Jag kan fortfarande inte skilja dem åt. När jag skriver sover jag i
en annan säng. Ibland ger jag ifrån mig något som är mera likt
vatten, ty vatten är det mest kärleksfulla av allt.
Fruktan skadar människorna. En blomma är mjukast
om du sluter handen om den. Blommor tycker om
händer. Jag tycker om allting. Igår kväll drömde
jag att min far lutade sig fram mot
Harriet. Andra kvinnor skrämmer mig och
därför ligger jag inte med dem. Men avståndet mellan
Gud och unga människor är litet.
Det finns alltid bara en kvinna i Gud och det är
min hustru. Jag är inte rädd att mina gäster skall
slita mig i stycken. Jag kan ge dem vad som helst, det växer ut igen.
Ju mer jag ger bort, desto mer växer där ut igen. Sedan sätter det
fart
och blir en källa till hjälp för andra varelser. På någon planet
finns ett centrallager för mitt kött. Jag vet inte
på vilken. Vem som än dricker av det kommer att
bli lycklig. Jag är en vattenslang. Jag är Gud därför att
jag älskar. Allting är mörkt här inne, ingenting
utanför. Jag kan röntga vem som helst.
Jag mullrar. När jag hör vätskorna i min
kropp, vet jag att jag är i ett benådat tillstånd. Jag skulle bli tvungen
att göra av med pengar dag och natt om jag ville
bygga upp ett liv, och det skulle ändå inte hjälpa. Jag skapades att
lysa. Pengar är döden. Jag skall gå ut på terrassen.
Därifrån kan jag se hela landskapet fram till Dolores
Hidalgo. Det är mjukt och varmt som Toscana,
trots att det inte är Toscana. Metka och jag sitter där
och tittar. Solen går ner och vi sitter och
tittar. Hennes händer är som Śaktis. Min
mun är som ett egyptiskt vilddjurs. Kärleken är
allt. Moses flätade korg slog
aldrig mot klipporna. Miniatyrhästar kommer
travande fram över det platta landskapet. En vind blåser
från sierran. Jag glider med huvudet före in i människornas
munnar och dödar och föder,
dödar och föder,
därför att jag skriver.