Monika Rinck

her avid pony eyes under straggly darting brows:
this look of hers petrifies blossoms, the sky to stone,
lapis l’azur. in broadband vision, what’s red
becomes reefs, corals, circled by fishy waiters,
she can’t pay, it’s not the first time, she needs
to get out of here, behind her a scuffle,
drinkers cast down their eyes, look into glasses.
when a waiter drags her over by the hair
she laughs, almost topples, knows no measure.
toxically fortified her raised arm flails about,
the bangles and bracelets jangling like keys –
how she starts screaming, how can it be
that we all seem to have totally forgotten
that from the neck of medusa, slain by perseus,
springs forth, among other things, a boy foal
who brings lightning, and thunder too, to zeus
who – go read your hesiod, you boneheads! –
was previously lacking these attributes of power.

su mirada ávida de pony, bajo cejas llameantes
así petrifica las flores el cielo en piedra
lapislázuli y en banda ancha petrifica los rojos
los corales en arrecifes rodeada de mozos
otra vez no puede pagar debe
irse ya un forcejeo en la espalda
los clientes miran el piso a través de los vasos
cuando el mozo la lleva de los pelos
ríe pierde el equilibrio casi no conoce dosis
su brazo en alto se agita reforzado tóxicamente
tintinean las joyas baratas como llaves
el modo en que ahora grita cómo puede ser
que nosotros todos nosotros hayamos olvidado por completo
que de la garganta de la medusa decapitada
por Perseo emana el hijito de un caballo
que le lleva rayos y truenos a zeus
quien no contó hasta ahora en absoluto con
estos atributos de la dominación -

a sóvárgó pónitekintete a tüzes szemöldökök alatt
kővé változtatja a virágokat az eget
lapislazúrrá és széles sávban piros
korallok zátonyosodnak pincérek kerülgetik
már megint nem tud fizetni azonnal
el kell tűnnie innen mögötte dulakodás
a vendégek a poharaikon keresztül a padlót bámulják
miközben egy pincér a hajánál fogva ráncigálja elő
ő csak nevet majdnem meghajlik nem ismer mértéket
a felemelt karja méregerősen hadonászik
az olcsó brillek mint kulcsok csörögnek
most elkiáltja magát mint lehetséges
hogy nyilvánvalóan mind teljesen elfelejtjük
hogy a perszeusz által lefejezett medúza
torkából egy lófiacska bújik elő
a villámlást és a mennydörgést hozza zeusznak
aki az uralkodás eme attribútumaival
korábban egyáltalán nem rendelkezett –

jej žiadostivý pohľad poníka pod blčiacim obočím
tak premieňa na lapis lazuli  kvetenstvo
oblohy a v širokom páse mení červené
koraly na skamenené útesy okolo krúžia čašníci
už zase nemá čím zaplatiť musí
okamžite preč za chrbtom bojový virvar
hostia pozerajú do zeme do pohárov
keď si ju jeden čašník pritiahne za vlasy
smeje sa takmer sa prekotí nepozná žiadnu mieru
jej zdvihnutá toxicky vystužená ruka šibrinkuje
ako kľúče cengajú lacné brilianty
ako to v okamihu vykričí ako je vôbec možné
že sme my my všetci zrejme totálne zabudli
že z hrdla perzeom sťatej medúzy
vystúpil konský synáčik
ktorý priniesol blesk a hrom diovi
ktorý týmito atribútmi moci
predtým vôbec nedisponoval –

njen polteni pogled ponija pod jezički obrvi:
tako v kamen spreminja cvete, v kamen nebo,
lapis lazuli. širokopasovno rdeče reči postanejo čeri,
korale, ribaki natakarski krožijo okrog nje,
če že spet ne more plačati, naj gre
takoj proč, za njenim hrbtom ravs,
gostje zrejo v tla, zrejo v kozarce.
ko jo eden od natakarjev vleče za lase po tleh,
se smeji, se skoraj prekucne, ne pozna prave mere,
njena dvignjena roka krili s toksini okrepljena,
žvenketajo ceneni briljanti kot ključi –
in kako zdaj zavpije, kako da je mogoče,
da smo vsi mi očitno čist pozabili,
da se iz vratu meduze, ki jo je obglavil
perzej, med drugim izvija konjski sinček,
ki prinaša blisk in tudi grom zevsu
ki mu – pejte pač brat svojga hezioda, kreteni –
ti atributi gospostva pred tem niso bili na voljo.

hennes lystna ponnyblick under spelande ögonbryn:
på så vis förstenar hon blommor, himlen till sten,
lapislazur. i bredbild blir rött till rev, koraller,
omgiven av snorkiga kypare kan hon inte betala nu igen,
måste genast härifrån, bakom hennes rygg bråkas det,
gästerna ser ned i marken, ser ned i glasen.
när en kypare drar henne i håret skrattar hon,
faller nästan omkull, hon kan inte dosera,
hennes lyfta arm fäktar toxiskt förstärkt,
det billiga bling-blinget klirrar som nycklar –
när hon nu börjar skrika om hur det kan komma sig,
att vi alla komplett glömt att det ur medusas hals,
vars huvud perseus huggit av, stiger upp en liten häst
som ger blixt och dunder till zeus,
som – läs nu er hesiodos, era kompletta idioter –
inte tidigare förfogat över dessa herrskapsattribut.