Mária Ferenčuhová

الفرنسية

[Poviem ťa]

Poviem ťa. Ale akoby kresliaca ruka
stále patrila inej,
ležiace telo zase hline:
rozopnutej, mäkkej,
poviem:
Skoč!
a poviem:
Vidieť ťa ešte bielu, z kopca, zošikma.
Neviem, kedy píšem, a neviem, kde –
priestor je náhodný, vytvorený súradnicami prstov na klávesoch;
mnohorozmerný, disociovaný pohybom, prinavracaný.
Kde neexistuje krivka zošívaná perom, spojitosť,
kde niet hlások zväzovaných dychom,
stále pochybuješ o možnosti reči.

Si zatiaľ ešte vnútrom myslenia, aj tvoja
koža je tu ešte vnútrom.

© Mária Ridzoňová Ferenčuhová
من: Skryté titulky
الإنتاج المسموع: Ars Poetica

Je te prononcerai

Je te prononcerai. Mais comme si la main qui dessine
Appartenait toujours à une autre,
Et le corps allongé à la terre :
Fendue, molle.
Je prononce :
Saute !
Et je prononce :
Encore te voir blanche, d’une colline, d’une pente.
Je ne sais pas quand j’écris et je ne sais pas où –
L’espace est arbitraire, créé par les coordonnées de doigts sur le clavier ;
Multidimensionnel, dissocié par le mouvement, reconstitué.
Là, où n’existe pas la courbe recousue par le stylo – le continu – où il n’y a pas
de phonèmes reliées par la haleine,
tu doutes que le langage soit possible.

Pour le moment, tu es le dedans de la pensée ;
Même ta peau, ici, est le dedans.

traduction de Mária Ferenčuhová