Matthew Sweeney

الانجليزية

Pavol Lukáč

السلوفاكية

The Doors

Behind the door was another door
and behind that was another.

The first door was black, as befitted
a four-storey Georgian house
on a street shaded by oaks.

The second door was the grey
of the sky before rain.

The third door was blue, or blue-
green – let’s say cobalt – with a stiff
black wrought-iron handle

which took the shape of a mermaid
instead of a dog or a dragon.

Or the rattlesnake I expected
to rear up, hissing, at me
when I crossed the threshold.

No chime announced me.
No animal or person met me.

The corridor I looked down
was lined with male portraits.
The rugs had embroidered females.

The ghost of incense haunted
the air I hardly breathed.

I took a couple of half-steps
then stood there, listening.
I heard the portraits breathing

then, from some distant room,
a cuckoo clock cuckooing.


My smile turned into a cough
that echoed off the walls
and infiltrated the house.

The women on the first rug
were grinning at me.

All the eyes in the portraits
were turned my way.
I looked back at the door

heard the lock click, then beyond
another lock, then another.

© Matthew Sweeney
من: unpublished
الإنتاج المسموع: 2006, M.Mechner / Literaturwerkstatt Berlin

Dvere

Za tými dverami boli ďalšie dvere
a za nimi ďalšie.

Prvé dvere boli čierne, ako sa patrí
na štvorposchodový Gregoriánsky dom
na ulici v tôni dubov.

Druhým dverám vládla sivá,
ako obloha pred dažďom býva

Tretie dvere boli modré, alebo modro-
zelené – povedzme kobaltové –  s pevnou
čiernou kovanou kľučkou,

čo na seba vzala podobu morskej panny
namiesto psa alebo draka.

Alebo štrkáča, ktorý
sa mal vztýčiť a zasyčať,
keď som prekročil prah.

Neohlásilo ma zvonenie.
Neprivítalo ma zviera ani človek.

Chodbu, do ktorej som hľadel,
lemovali mužské portréty...
Koberce zdobili vyšívané ženy.

Duch kadidla strašil vo vzduchu,
ktorý som takmer nedýchal.

Urobil som niekoľko polkrokov
potom som zastal a načúval.
Počul som dych tých portrétov.

potom, z ktorejsi odľahlej izby,
zakukali kukučkové hodiny.

Môj úsmev sa zmenil na kašeľ,
ktorý sa odrážal od stien
a prenikal domom.

Ženy na prvom koberci
sa na mňa usmievali.

Všetky oči na portrétoch
sa na mňa upierali.
Pozrel som späť na dvere.

počul som cvaknúť zámok, za ním
ďalší zámok, potom ďalší.

Z angličtiny preložil Pavol Lukáč